1. vychádzka en-femme

streda, 31.10.2001

Tak sa mi podarilo konečne sa poprechádzať v ženskom prezlečení. Manželke som povedal, že idem s kolegom do Irish pubu na pivo, ona mala nejakú firemnú akciu. Prezliekol som sa v dielni, ktorú mám v našom paneláku pod správou. Prezliekať som sa začala okolo 16:00 a kým sa zotmelo, bola zo mňa celkom pekná žena. Vystriehla som si, keď bola chodba tmavá a vyšla som von. Samozrejme, hneď sa vyrojili ľudia a zažali v chodbe. Ukľudnila som sa a celkom prirodzene som vyšla von. V 9 cm lodičkách sa mi fantasticky kráčalo, najprv po tmavších partiách okolo domu. Zrazu ma napadlo, poď do rušnej časti, tak som prešla cez cestu a prechádzala som sa okolo obchodov, prezerala výklady a všade bolo veľa ľudí. Drvivá väčšina si ma vôbec nevšímala, muži hodili letmý pohľad, najhorší boli puberťáci okolo 14 - 20 rokov. Tí sa pozerali trochu dlhšie, ale ani jeden nemal blbé poznámky. Neviem, či som bola skutočne dokonalá žena (chýba mi kritický pohľad nejakej priateľky), ale mám pocit, že ak ma aj niekto odhalil, tak ich bolo veľmi málo a nikto to nezneužil. Žeby už bola vyššia tolerancia, alebo som mala iba šťastie? Alebo, že by bol môj vzhľad skutočne ženský? To by ma potešilo! Takto som sa prechádzala cez dve hodiny a bol to úžasný pocit. Prsia sa mi prirodzene vlnili, zadok a boky sa mi vykrúcali v profesionálnych výplniach, sveter a sukňa ma tesne obopínali a dlhé vlasy mi zakrývali profil, takže tvár mi bolo vidno iba spredu. Bolo mi veľmi ľúto, že som nemala viacej času a musela som všetko príjemné skončiť. Keby som nemusela skončiť, tak by som sa odvážila cestovať autobusom do mesta a poprechádzať sa po Obchodnej ulici! Mojím snom je to urobiť a dokázať za bieleho dňa. To bude chcieť ešte veľa tréningu a pomoc priateľky. A ešte neprezliekať sa v špinavej dielni, ale niekde v byte a vidieť sa v zrkadle a urobiť si pár fotiek s digitálnym fotoaparátom! Konečne som mohla vyskúšať všetko to, čo som si kúpila a čo som si naštudovala na Internete.

Moje vychádzky en-femme

Tu budem postupne zverejňovať opisy mojich vychádzok v ženskom prezlečení a skúsenosti z nich. Zatiaľ ich je asi sto, takže zatiaľ je uverejnených iba zlomok z nich.

2. vychádzka en-femme

piatok, 16.11.2001
V piatok som si zase skúsil vyjsť von na prechádzku en femme (ako žena, Česi používajú termín na krásno). Manželka mala zase podnikovú akciu až do polnoci, deťom som povedal, že idem s kolegami na kofolu a o pol štvrtej som sa znova schoval v dielni. Hodinu som sa trápil(-a) s premenou na ženu. Tá kozmetika tváre mi stále nejde podľa mojich predstáv! V tej dielni mi chýba poriadne zrkadlo, umývadlo a hlavne niekto (žena), kto mi v tom pomôže a posúdi. Po hodinke som bola so sebou konečne trochu spokojná. Na sebe som mala béžové úpletové šaty, čierne pančuchy, tmavomodrý balónový plášť a čierne lodičky na 7 cm opätku. Zase som si chcela vystriehnuť tmu na chodbe, ale ako na potvoru práve vtedy do dverí vošla susedina dcéra a zažala! Predpokladám, že si ma ani nevšimla. Vyšla som von a urobila okruh okolo domu. Nejako som si nebola istá, tak som sa vrátila do dielne a ukľudňovala som sa. Rozhodla som sa vyjsť von ešte raz. Vzala som si 9 cm čierne lodičky a znovu vyšla von. Prechádzala som sa celé tri hodiny! Už som si nebola tak istá tým, že som nepoznaná. Istota z prvého výletu bola ta tam. Ale určite tých ľudí nebolo veľa. Fúkal vietor a ten mi odvieval vlasy z parochne dozadu a mala som pocit, že vidno príliš moju tvár, že nie je ženská. Asi po dvoch hodinách som išla po chodníku a cítila som, že za mnou kráčajú dvaja chlapci tak okolo 14 rokov a niečo si šuškajú. Predbehli ma, jeden z nich hodil na mňa krátky pohľad a povedal druhému: "Počúvaj, videl si ......?" Ďalej som už nič nepočula a rýchlo som využila možnosť vydať sa prirodzene iným smerom než oni. Určite ma odhalili! Celá rozklepaná som sa po tmavých uličkách dotrepala do dielne. Sebaistota značne nabúraná. Po chvíľke upokojovania sa som už vnímala iba tú príjemnejšiu časť mojej prechádzky. Chôdza v tých 9 cm lodičkách je skutočne super zážitok. Môj sen vyjsť si von za denného svetla sa po tomto zážitku odkladá na neurčito. Raz som poslal moje fotky v ženskom prezlečení jednému z nás a ten ma kriticky zhodnotil, že základ je výborný, len to chce trochu dopracovať. Bez cudzej pomoci to asi nedokážem. Viem toho veľmi veľa teoreticky, postavu viem vytvarovať skutočne dobre, aj hlas už celkom dobre viem. Už mi chýbajú len make-up tváre a prirodzená ženská chôdza, pohyby a správanie sa. Tie decká ma podozrievali už pri pohľade zozadu a overili si to krátkym mrknutím z cca troch metrov spredu. Keby sa mi začali vysmievať alebo niečo podobné, asi by som skolabovala. Ak sa nezlepším, tak sa mi určite niečo také prihodí. Napíšte aj vy nejaké vaše príhody a skúsenosti, poprípade rady ako sa tohto vyvarovať a ako sa správať, keď sa to už stane. Nechcem ani pomyslieť na to, keby ma tak zastavila polícia! Bŕŕ! Napriek tomu nestrácam optimizmus a teším sa na ďalšie dobrodružstvá.

3. vychádzka en-femme

štvrtok, 17.1.2002
Zase prišla tá krásna príležitosť, keď mala manželka veľkú oslavu v práci a tým pádom som mal pár hodín pre moje hobby, ktoré je aj vašim, že? Ešte nikdy som nešiel von prezlečený v zime. Ako obvykle, zase som sa zašil do dielne a začal. Základné vypchávky, to šlo celkom rýchlo, oblečenie tiež. Kúpil som si pekné nové oblečenie z Quelle, tak som ich mohol konečne odskúšať. Už dlho mám krásne sivé čižmičky na 9 cm podpätku, na ktoré ešte nedozrela doba. Všetko som si na seba navliekol a od tohto okamžiku som bola peknou ženou. Zrkadlo mi ešte chýba, ale líčenie tváre sa mi podľa jedného návodu pre crossdresserov z internetu veľmi podarilo. Neviem sa síce sama posúdiť, ale bolo to podstatne lepšie než minule. Ešte parochňa a poďho von! Odvaha mi nechýbala, tak som úplne uvoľnene vyšla von. Aj keď bol na chodníkoch ľad a sneh, nie je pravda, že je to na vysokých podpätkoch na zabitie. Tie podpätky fungujú ako horolezecké mačky, zarývajú sa do ľadu a vôbec som sa nekĺzala! Prechádzala som sa takú hodinku, času som nemala až tak veľa, aby som si trúfla to prešvihnúť, lebo s manželkou som bol dohodnutý, že keď zavolá, prídem pre ňu autom. Pri prechádzke som tento krát vôbec nesklápala hlavu a pozerala som sa ľuďom aj do očí a s úsmevom. A tento krát som si bola veľmi istá, že ma neprečítali. Bolo to nádherné, ale rozum hovoril, už sa vráť, tak som sa vrátila. Nechcelo sa mi končiť, tak som si v dielni odskúšavala všetky možné kombinácie oblečenia, a pretože tam nie je zrkadlo, vychádzala som na chodbu, zažala som si svetlo (!) a pozerala sa do sklenených výplní ako do zrkadla. Moc zreteľne síce nebolo vidno, ale celkom som sa sama sebe páčila (:-). Postava bola naozaj pekná, sexi, ale nič prehnané. Taká proporcionálna. S profesionálnymi vypchávkami to ani inak nemôže byť, nie? Takto som sa bavila ešte jednu hodinku a trúfla som si neutiecť, keď sa niekto objavil na chodbe. Dokonca som trénovaným ženským hlasom aj pozdravila! To je trúfalosť! Tréning ženského hlasu som aj so zvukovými cvičeniami objavil na internete a každé ráno trošku trénoval. Ide to skutočne ľahko. Keď už bolo skutočne načase skončiť, s ľútosťou som sa odlíčila, prezliekla späť do mužského, upratal v dielni a poschovával veci. A s pekným zážitkom som prišiel domov.

4. vychádzka en-femme

štvrtok, 21.2.2002
Už sa pomaly začínam tešiť, keď má manželka v práci nejakú spoločenskú akciu. Je to ideálna príležitosť pre mňa a moje hobby! Už v práci som sa pekne na hladko oholil a o piatej som zapadol do dielne (ako inak?). Dal som si veľmi záležať na postave a oblečení. Tento krát som skúsil také tesnejšie nohavice a vestu, všetko z Quelle. Polhodinu som venoval make-upu presne podľa jedného návodu špeciálne pre crossdresserov stiahnutého z internetu aj s perfektnými obrázkami. Dal som si povedať, že menej je viac a že svetlejší odtieň rúžu je vhodnejší. Perfektne sa mi podarili oči a použil som výborný make-up, ktorého stačí neskutočne málo! Jeden odtiaľto z AZet zoznamky sa rozhodol, že končí s prezliekaním a lacno mi predal celú jeho výbavu. Získal som od neho dve perfektné parochne, ktoré sú o sto percent lepšie a vhodnejšie pre mňa ako moja. Okrem parochní som získal aj veľmi veľa kozmetiky (hneď som ju aj použil), spodného prádla a nejaké to oblečenie (napr. veľmi pekné sťahujúce body). Takže nasadil som si parochňu a od tejto chvíle som bola ženou. Výsledok ma priam šokoval, sama sebe som sa páčila. Mala som aj trošku väčšie zrkadlo, tak som sa sebou kochala. Fakt to bolo dobré, lepším sa! Úplne bez strachu som sa vybrala von a poďho medzi ľudí. Tento krát som bola podľa mňa veľmi ťažko odhaliteľná. Nikto sa na mňa nepozeral čudne, ani podozrievavo, ani skupinky puberťákov nemali žiadne poznámky, skrátka mala som báječný pocit. Robila som okruhy do vzdialenejšieho okolia a vracala som sa prezliecť a odskúšať rôzne lodičky a oblečenie. Občas som sa vo dverách s niekým stretla, dokonca som si trúfla prehodiť aj pár slov so susedom, ktorý ma pozná!!! Išlo len o to, kto zamkne dvere na chodbe, povedala som mu, že zamknem ja. A nespoznal ma, to som si bola úplne istá. Vyplatilo sa mi trénovať ženský hlas. Vďaka za internet! A aj denný tréning chodenia v lodičkách s 12 cm podpätkom. Potom sú 9 cm podpätky nízke. Takto som sa prechádzala v lodičkách na vysokom podpätku tri hodiny. Kuknem na hodinky a skoro som dostala šok, bolo už 9 hodín. Došla som do dielne, ale vôbec sa mi nechcelo skončiť, tak som sa ešte prezliekala a prezúvala, skúšala rôzne kombinácie a vychádzala na chodbu pozrieť sa na seba v sklenených výplniach. A keď niekto išiel okolo, tak som sa neutekala skryť. Tvárila som sa, že tam na niekoho čakám. Začínajú sa nám predlžovať dni, čo je síce super, ale pre nás to má nevýhodu, ak si trúfneme chodiť von iba za tmy. Dozrieva vo mne pokušenie skúsiť to za denného svetla. Najprv si asi vyhliadnem zamračené počasie s dažďom, nech sa môžem skrývať pod dáždnikom. Všetko raz, žiaľ, musí skončiť, tak som sa začala odstrojovať. Najväčší problém som mala s odlíčovaním, lebo som použila kvalitnú vodovzdornú a oteruvzdornú kozmetiku. Mala som síce odlíčovací prostriedok, ale očné linky nie a nie zísť dole. Nakoniec sa mi to podarilo so zodratými očami. Už bol zo mňa zase muž ako má byť, poupratoval som v dielni, poschovával všetky veci. Je toho už jedna celá úplne plná skriňa. Kto by to bol povedal? Domov som došiel so skutočne krásnym pocitom. Bola to zatiaľ moja najkrajšia vychádzka. Na budúce skúsim zájsť autobusom do mesta a prejsť sa po Obchodnej ulici. Na prvýkrát ešte po tme. Škoda, že si tieto zážitky nemám ako odfotiť. Po prvé, nemám digitálny fotoaparát a po druhé, nemá ma kto. Chcel by som mať fotky z vychádzok.

5. vychádzka en-femme

utorok, 2.4.2002
Včera som bol hneď poobede niečo vybavovať pre firmu v meste a skončil som omnoho skôr, tak som si povedal, že sa do firmy už nevrátim a pôjdem sa len tak do dielne prezliecť a pocvičiť si make-up. Tak som sa okolo druhej poobede začal prezliekať. Vyrobil som si z takej tuhej peny, do ktorej sa balia počítače takú špeciálnu vložku medzi nohy, ktorá mi vytvorila širší rozkrok, taký ako majú ženy a pri chôdzi ma to prirodzene núti začínať pohyb nohy z panvy ako ženy a prirodzene krútiť zadkom. Je to môj vynález a osvedčil sa mi. Dal som si pre zmenu biele pančuchy, ktoré sa mi viacej páčia ako čierne, ale keďže neschovávajú chlpy, tak som ich doteraz nepoužíval. Dostal som kúpiť hladké s hustotou 60 DEN a dvoje mi úplne skryli chlpy. Ostatnú moju výbavu som mal rýchlo na sebe, telo nádherne ženské a začal som s make-upom. Keďže som už bola ženou, budem písať v ženskom rode, dobre? Dala som si pred seba jeden návod z internetu, kde je perfektne popísané ako make-upom premeniť mužskú tvár na ženskú. Pred sebou som si rozložila celú moju vlastnú a už v minulej príhode popísanú získanú kozmetiku a začala som sa líčiť. Po takej polhodinke odbornej práce som bola s výsledkom veľmi spokojná. Mimoriadne dobre sa mi tentoraz podarili oči. Skúšala som si pred zrkadlom rôzne grimasy, špúlenia úst a úsmevy a jeden bol neuveriteľne ženský. Aspoň z môjho pohľadu. Škoda, že to nie je bez grimás. Na sebe som mala komplet z Quelle. Dlhú čiernu sukňu, zelený rolák a čiernu vestu a na nohách obuté čierne lodičky na 9 cm podpätku. Zrazu ma napadlo, že skúsim vyjsť von. Len čo som sa pohla, už zahrkotali na chodbe kľúče a nejaký sused začal pracovať v pivnici. Musela som byť úplne ticho, aby ho ani nenapadlo zaklopať na dielňu a niečo sa ma spýtať. Išiel preč a do výťahu, ale nezamkol. Vráti sa alebo videl svetlo v dielni, a preto ma nezamkol? Vrátil sa a zopakoval odchod a príchod ešte štyrikrát! Nikam som sa nemohla ani pohnúť! Nakoniec predsa len zamkol a trúfla som si vyjsť na chodbu. Po chodbách nastala hustá premávka, tak som sa postavila do takého veľkého výklenku a pozerala som sa von a tvárila som sa, že na niekoho čakám. Keď sa to ukľudnilo, tak som sa odvážila vyjsť aspoň pred bránu, ale ďalej ani krok! Nemala som vôbec odvahu. Vrátila som sa do dielne a prezliekla som sa do druhého kompletu z Quelle, šedé tesné nohavice, červený rolák a šedá vesta. Lodičky zostali. Tento krát som s troškou viac odvahy vyšla von a keďže som videla ako vchádza sused z našej brány, tak som sa zase obrátila do toho výklenku a pozerala von oknom. Ten sused je strašne ukecaný a niečo si mrmlal, čo mohlo byť aj pre mňa, našťastie ma neoslovil. Tento by ma určite spoznal! Kto ho vie? Musela som tam stáť asi 10 minút, lebo chodilo veľa ľudí. Na každého som hodila letmý pohľad, nech nevyzerám podozrivo a zrazu sa môj pohľad stretol s pohľadom mojej vlastnej dcéry!!! Pokojne, ale predsa som sa obrátila späť. Ako som neskôr zistil, išla ku kámoške požičať si videopásku. A po tomto zážitku som si počkala, kým sa zavrú dvere na výťahu a vzdala som celú vychádzku. Nemám asi na to. To si trúfnem jedine v inej časti mesta od nejakej spriaznenej ženskej duše. Kde ste také baby? V dielni som sa prezliekala naspäť do mužského, odlíčila a ako muž som poupratoval, poschovával veci a odišiel domov. Doma celá rodinka pozerala to video a o hodinku zazvonil ten ukecaný sused a niečo odo mňa chcel. Ale neuškŕňal sa, určite ma nespoznal. Veď ma ani spredu poriadne nevidel. Takže prvý pokus skúsiť to za bieleho dňa mi nevyšiel a z dielne to určite veľmi dlho ani neskúsim. Možno nikdy (:-((!

6. vychádzka en-femme

pondelok, 6.5.2002
Veľmi rýchlo sa nám predlžujú dni a začína byť tak teplo, že sa treba obliekať veľmi ľahko a to sa už neviem zamaskovať, tak som sa rozhodol využiť jednu z posledných šancí vyjsť si von v ženskom prezlečení. Potom až do takého septembra nič robiť nebudem, iba sa vzdelávať. Manželke som už dlho dopredu povedal, že pôjdem s bývalým kolegom na pivo. Tešil som sa, že v nedeľu pršalo a ochladilo sa, ale do pondelka sa trošku viac oteplilo, než je žiaduce. Ale aj tak som sa rozhodol ísť. Ešte v robote som sa dôkladne oholil, prišiel domov a okúpal sa. O štvrť na osem som sa zašil do dielne a začal s premenou. Zvládol som to pomerne rýchlo, oblečené som mala dlhú čiernu sukňu, zelený rolák, čiernu vestu a olivovozelené lodičky na 8 cm podpätku. Na hlave som mala gaštanovohnedú parochňu. Poobzerala som sa v zrkadle (už mám!) a veru som vyzerala veľmi sexy. Práve sa začínalo stmievať, tak som sa hneď vybrala von bez akéhokoľvek strachu. Prechádzala som sa asi hodinu, keď ma niečo napadlo. Tu z AZet zoznamky poznám jednu babu z iného nicku, ktorá keď ma odhalila, tak som bol najprv nešťastný, ale potom sa mi zdôverila, že sa jej to veľmi páči a plánovali sme vyraziť si ako dve baby niekde na kávu. Keď som bola blízko jej domu, tak som jej zatelefonovala a ona, že má návštevu ale nech prídem na kávu. Tak som prišla k vchodu a zavolala jej, nech ma príde najprv skontrolovať, či to nie je na mne vidno, že nie som žena. Vykukla z okna na prízemí a skonštatovala, že som super. Postavila som sa k bráne a ona poslala otvoriť svoju dcéru! Najprv ma mala predsa skontrolovať, či môžem a videla ma iba z diaľky. To som nevydržala a išla som preč bez slova. To bolo na mňa trochu silné kafe. Keď už som bola zase v dielni, tak mi volala, že kde som? Dcére povedala nech ide otvoriť nejakej tete a dcéra povedala, že teta odišla. Spoznala ma? Už ma raz videla ako muža. Pred chvíľou som jej zavolal a spýtal som jej to. Že vraj ani náhodou a keď si pôjdeme niekde spolu sadnúť, bude mať komplexy, že vyzerám lepšie ako ona (:-). Škoda, že najprv neprišla ona osobne. Ak by som obstála v skúške, bola by som nadšená. Keď Dustin Hoffman prijímal rolu Tootsie, tak sa dal presvedčiť až vtedy, keď navštívil v prezlečení vlastných rodičov a tí ho nepoznali! Obstáť tak v takejto skúške, to by ma potešilo. V dielni som sa prezliekla do úpletových šiat nad kolená, obula vyššie čierne lodičky a vyrazila som si ešte na jednu hodinku prechádzky. Bolo to nádherné, niektorí muži sa usmievali a ženy prešli okolo mňa bez záujmu. Väčšina ľudí prešla bez povšimnutia. Najhoršie na chodení ako žena v tme a prázdnych uliciach, je prejsť okolo skupiniek mužov. Vždy (!!!) si ženu obzrú a ohodnotia. Moja skúsenosť je chodiť v rušných častiach mesta. V dave sa stratím veľmi rýchlo a jednoducho. Presný opak toho, čo si iní crossdresseri (transvestiti) myslia. Dokonca si myslím, že v dave by som sa stratila aj za denného slnečného svetla. Verte mi, nie je to iba moja skúsenosť. Škoda, že ten čas tak rýchlo ubehol, musela som sa vrátiť a prezliecť naspäť do mužského odevu. Predtým som si ešte trošku zapózovala pred mojím novým a veľkým zrkadlom. Už som si kúpil digitálny fotoaparát, tak sa môžte tešiť o chvíľu na nové a omnoho lepšie fotografie.

7. vychádzka en-femme

utorok, 12. 8. 2002 (asi, presne si už nespomeniem)

Vítam Vás všetkých po zaslúžených dovolenkách. Prežil som zaslúžených šesť týždňov dovolenky a ešte ma jeden týždeň čaká. V lete dávam svojej záľube voľno, lebo je moc teplo a dlho svetlo. Ale tento rok sa mi pošťastilo vyraziť si von v lete za denného svetla. Prvýkrát! Sedím si takto sám doobeda doma, deti na prázdninách, manželka v robote, lebo ona nemala toľko dovolenky a vonku lialo a bolo aj teplotne pomerne chladnejšie. Bolo to okolo 12.augusta, presne neviem, možno aj presne vtedy. Už si nespomínam. Zrazu ma napadlo, že mám úplne voľné pole na vychádzku. Aby ma nikto nespoznal, budem sa kryť dáždnikom, ktorý som našiel doma. Hneď som sa bol osprchovať a oholiť a vyrazil som do dielne. Rýchlo som sa prezliekol, na seba som si zobrala pre istotu sivý nohavicový komplet z Quelle a moje obľúbené čierne lodičky na 9 cm podpätku. Pekne sa mi vydarilo líčenie, vyzerala som podľa mňa naozaj celkom dobre. Bála som sa vyjsť hlavným vchodom, a pretože nám spravili konečne aj zadné vchody na ten istý kľúč, tak som to vyžila a vyšla von. Našťastie vonku poriadne lialo, tak som sa mohla skryť pod dáždnikom a keď išiel oproti niekto veľmi zvedavý, tak som si zakryla tvár dáždnikom a prešla nepoznaná okolo. Takto som, žiaľ, nemohla posúdiť ako ma ľudia vnímajú, lebo som sa veľmi bála, že by to dopadlo zle. Možno zbytočne, ale bála som sa. Ale odvážila som sa ísť na preplnené trhovisko, kde bolo vtedy veľa ľudí. Túlala som sa takto asi hodinku, pozerala sa do výkladov a bola som v pokušení vojsť do dámskeho textilu a niečo si kúpiť. Ale zľakla som sa toho, hádam nabudúce. Po hodinke prechádzania a užívania si nádherného pocitu chôdze v lodičkách pomaly prestávalo pršať a hrozilo, že sa budem musieť prestať kryť dáždnikom. Tak som ešte pomaličky, žensky húpavým krokom došla do dielne, prezliekla som sa, odlíčila (inak je to ťažšia činnosť ako samotné líčenie, lebo ako mužovi tam nesmie zostať ani stopa po make-upe) a došiel som domov. Nebolo to ešte presne to, čo chcem zažiť za denného svetla, ale bolo to prvýkrát, čo som sa takto odvážil. Dni sa nám už skracujú (normálne to neznášam) a zrie vo mne rozhodnutie to tak koncom septembra vyskúšať bez krytia sa dáždnikom. Držte mi palce. Mám dve ponuky od žien, ktoré by ma mohli sprevádzať. A poprípade aj odfotiť na verejnosti. Už sa na to teším.

8. vychádzka en-femme

streda, 6.11.2002

Ako som už spomínal, občas mám voľno aj cez deň. Síce iba veľmi zriedka, ale raz som to využil. Hneď po odchode rodinky som sa oholil a zašiel do dielne. Ten základ, ktorý si môžete pozrieť aj v mojom fotoalbume, ten zvládam už bez problémov a rýchlo. Mal som odvahu skúsiť to za bieleho dňa. Na seba som si dala sivý komplet z Quelle, sukňu, červený rolák a vestu. Make-up mi už ide vcelku dobre, objavil som vo svojej zdedenej zbierke tuhý podkladový make-up a ten je naozaj super. Stačí veľmi málo a už to kryje a nevidno, že to nie je čistá pokožka. Vrele doporučujem. Ešte moje krásne parochne, konkrétne hnedú, na nohy 9 cm čižmičky a vyrazila som von. Vonku som už stratila istotu, tak som sa vyhýbala ľuďom (bolo ich našťastie dosť málo) a chodila som iba okolo domu a najbližších blokov. čižmičky sú síce pekná a dobrá vec, ale lodičky sú lodičky, tak som sa išla prezuť do 9 cm lodičiek. Až taká zima na čižmy nebola. Zavolala som jednej kamarátke z pokecu a zhodou náhod pracujúcu v tej istej budove a tej istej firme ako som pracoval ja (:-)), či náhodou nie je v Petržalke a či nechce ísť so mnou? Žiaľ, bola úplne inde a nemala čas. Keďže mi odvaha úplne vyprchala, vrátila som sa do dielne a prezliekla som sa späť. Veď raz to vyjde. Kým sa naozaj odvážim za bieleho dňa, tak tomu bude predchádzať dlhý tréning a cvičenie. A musí (!!!) ma posúdiť nejaká žena. Inak ani za boha. Takže vás zase musím sklamať so skúsenosťami ako na to za svetla. Hádam nabudúce. Už dlho mám dohodnutú vychádzku s kamarátkami, skutočnými ženami. Raz to hádam vyjde a nie iba jeden raz.

9. vychádzka en-femme

piatok, 8.11.2002

Keďže som stále ešte nezamestnaný a manželka chodí domov až po ôsmej, tak som sa rozhodol, že budem chodiť obdeň tesne pred zotmením. O pol štvrtej som sa odtrepal do dielne a prezliekol som sa. Na seba som si dala zase sivý komplet z Quelle s červeným rolákom a cez to modrý plášť. Zobrala som si jedny lodičky na 9 cm podpätku, ktoré sú mi trošku tesné a chcela som ich roztlačiť. Pre istotu som si dala do kabelky jedny náhradné s 7 cm podpätkom. O pol piatej už bola dostatočná tma a bola som už pripravená vyraziť. Bez obáv a strachu som vyšla von a hneď som sa pustila ďalej od bydliska. Cestou som zavolala tej kamarátke z roboty, ale mala asi vybité baterky, tak som skúsila zavolať tej, ku ktorej som mala raz ísť na kávičku k nej domov (viď x-tá vychádzka). Išla akurát s dcérou na nákup do obchodu. S dcérou som sa veru nemienila stretnúť, ale aj tak som zamierila k jej bytu a prešla som okolo pravdepodobného obchodu. V jednom vchode som sa už musela prezuť, lebo ma tie nové lodičky veľmi tlačili a chvíľku som ju tam čakala. Keď nechodila, tak som sa pomaly vybrala domov. Ešte som si tak pochodila cca dve hodiny a zašla som do dielne. Nechcelo sa mi ešte skončiť, a pretože bolo veľmi teplo, dala som si dole plášť, namiesto sukne som si obliekla nohavice, dala si iné lodičky a pomaličky som sa prechádzala okolo domu a tvárila som sa, že na niekoho čakám. V rukách som držala mobil a nenápadne som si pozerala ľudí. Muži sa na mňa dosť pozerali, škoda, že neviem ako? či ma odhalili alebo či sa im páčim? Ako sa to môžem dozvedieť? Poraďte. Jeden sused - môj kamarát, na mňa čumel tak, že som sa musela odvracať akože sa pozerám niekde úplne inde. Doteraz mi nič nenaznačoval, takže ma asi nespoznal. To by teda bol nekonečný prúser. Nevšimla som si ho ako vychádza z auta, inak by som sa tomu určite vyhla. čas už pokročil, tak som musela skončiť a prezliecť sa späť. Z tých lodičiek ma dosť boleli nohy na prednej strane chodidiel. Ale tak nejako príjemne.