5. vychádzka en-femme

utorok, 2.4.2002
Včera som bol hneď poobede niečo vybavovať pre firmu v meste a skončil som omnoho skôr, tak som si povedal, že sa do firmy už nevrátim a pôjdem sa len tak do dielne prezliecť a pocvičiť si make-up. Tak som sa okolo druhej poobede začal prezliekať. Vyrobil som si z takej tuhej peny, do ktorej sa balia počítače takú špeciálnu vložku medzi nohy, ktorá mi vytvorila širší rozkrok, taký ako majú ženy a pri chôdzi ma to prirodzene núti začínať pohyb nohy z panvy ako ženy a prirodzene krútiť zadkom. Je to môj vynález a osvedčil sa mi. Dal som si pre zmenu biele pančuchy, ktoré sa mi viacej páčia ako čierne, ale keďže neschovávajú chlpy, tak som ich doteraz nepoužíval. Dostal som kúpiť hladké s hustotou 60 DEN a dvoje mi úplne skryli chlpy. Ostatnú moju výbavu som mal rýchlo na sebe, telo nádherne ženské a začal som s make-upom. Keďže som už bola ženou, budem písať v ženskom rode, dobre? Dala som si pred seba jeden návod z internetu, kde je perfektne popísané ako make-upom premeniť mužskú tvár na ženskú. Pred sebou som si rozložila celú moju vlastnú a už v minulej príhode popísanú získanú kozmetiku a začala som sa líčiť. Po takej polhodinke odbornej práce som bola s výsledkom veľmi spokojná. Mimoriadne dobre sa mi tentoraz podarili oči. Skúšala som si pred zrkadlom rôzne grimasy, špúlenia úst a úsmevy a jeden bol neuveriteľne ženský. Aspoň z môjho pohľadu. Škoda, že to nie je bez grimás. Na sebe som mala komplet z Quelle. Dlhú čiernu sukňu, zelený rolák a čiernu vestu a na nohách obuté čierne lodičky na 9 cm podpätku. Zrazu ma napadlo, že skúsim vyjsť von. Len čo som sa pohla, už zahrkotali na chodbe kľúče a nejaký sused začal pracovať v pivnici. Musela som byť úplne ticho, aby ho ani nenapadlo zaklopať na dielňu a niečo sa ma spýtať. Išiel preč a do výťahu, ale nezamkol. Vráti sa alebo videl svetlo v dielni, a preto ma nezamkol? Vrátil sa a zopakoval odchod a príchod ešte štyrikrát! Nikam som sa nemohla ani pohnúť! Nakoniec predsa len zamkol a trúfla som si vyjsť na chodbu. Po chodbách nastala hustá premávka, tak som sa postavila do takého veľkého výklenku a pozerala som sa von a tvárila som sa, že na niekoho čakám. Keď sa to ukľudnilo, tak som sa odvážila vyjsť aspoň pred bránu, ale ďalej ani krok! Nemala som vôbec odvahu. Vrátila som sa do dielne a prezliekla som sa do druhého kompletu z Quelle, šedé tesné nohavice, červený rolák a šedá vesta. Lodičky zostali. Tento krát som s troškou viac odvahy vyšla von a keďže som videla ako vchádza sused z našej brány, tak som sa zase obrátila do toho výklenku a pozerala von oknom. Ten sused je strašne ukecaný a niečo si mrmlal, čo mohlo byť aj pre mňa, našťastie ma neoslovil. Tento by ma určite spoznal! Kto ho vie? Musela som tam stáť asi 10 minút, lebo chodilo veľa ľudí. Na každého som hodila letmý pohľad, nech nevyzerám podozrivo a zrazu sa môj pohľad stretol s pohľadom mojej vlastnej dcéry!!! Pokojne, ale predsa som sa obrátila späť. Ako som neskôr zistil, išla ku kámoške požičať si videopásku. A po tomto zážitku som si počkala, kým sa zavrú dvere na výťahu a vzdala som celú vychádzku. Nemám asi na to. To si trúfnem jedine v inej časti mesta od nejakej spriaznenej ženskej duše. Kde ste také baby? V dielni som sa prezliekala naspäť do mužského, odlíčila a ako muž som poupratoval, poschovával veci a odišiel domov. Doma celá rodinka pozerala to video a o hodinku zazvonil ten ukecaný sused a niečo odo mňa chcel. Ale neuškŕňal sa, určite ma nespoznal. Veď ma ani spredu poriadne nevidel. Takže prvý pokus skúsiť to za bieleho dňa mi nevyšiel a z dielne to určite veľmi dlho ani neskúsim. Možno nikdy (:-((!