7. vychádzka en-femme

utorok, 12. 8. 2002 (asi, presne si už nespomeniem)

Vítam Vás všetkých po zaslúžených dovolenkách. Prežil som zaslúžených šesť týždňov dovolenky a ešte ma jeden týždeň čaká. V lete dávam svojej záľube voľno, lebo je moc teplo a dlho svetlo. Ale tento rok sa mi pošťastilo vyraziť si von v lete za denného svetla. Prvýkrát! Sedím si takto sám doobeda doma, deti na prázdninách, manželka v robote, lebo ona nemala toľko dovolenky a vonku lialo a bolo aj teplotne pomerne chladnejšie. Bolo to okolo 12.augusta, presne neviem, možno aj presne vtedy. Už si nespomínam. Zrazu ma napadlo, že mám úplne voľné pole na vychádzku. Aby ma nikto nespoznal, budem sa kryť dáždnikom, ktorý som našiel doma. Hneď som sa bol osprchovať a oholiť a vyrazil som do dielne. Rýchlo som sa prezliekol, na seba som si zobrala pre istotu sivý nohavicový komplet z Quelle a moje obľúbené čierne lodičky na 9 cm podpätku. Pekne sa mi vydarilo líčenie, vyzerala som podľa mňa naozaj celkom dobre. Bála som sa vyjsť hlavným vchodom, a pretože nám spravili konečne aj zadné vchody na ten istý kľúč, tak som to vyžila a vyšla von. Našťastie vonku poriadne lialo, tak som sa mohla skryť pod dáždnikom a keď išiel oproti niekto veľmi zvedavý, tak som si zakryla tvár dáždnikom a prešla nepoznaná okolo. Takto som, žiaľ, nemohla posúdiť ako ma ľudia vnímajú, lebo som sa veľmi bála, že by to dopadlo zle. Možno zbytočne, ale bála som sa. Ale odvážila som sa ísť na preplnené trhovisko, kde bolo vtedy veľa ľudí. Túlala som sa takto asi hodinku, pozerala sa do výkladov a bola som v pokušení vojsť do dámskeho textilu a niečo si kúpiť. Ale zľakla som sa toho, hádam nabudúce. Po hodinke prechádzania a užívania si nádherného pocitu chôdze v lodičkách pomaly prestávalo pršať a hrozilo, že sa budem musieť prestať kryť dáždnikom. Tak som ešte pomaličky, žensky húpavým krokom došla do dielne, prezliekla som sa, odlíčila (inak je to ťažšia činnosť ako samotné líčenie, lebo ako mužovi tam nesmie zostať ani stopa po make-upe) a došiel som domov. Nebolo to ešte presne to, čo chcem zažiť za denného svetla, ale bolo to prvýkrát, čo som sa takto odvážil. Dni sa nám už skracujú (normálne to neznášam) a zrie vo mne rozhodnutie to tak koncom septembra vyskúšať bez krytia sa dáždnikom. Držte mi palce. Mám dve ponuky od žien, ktoré by ma mohli sprevádzať. A poprípade aj odfotiť na verejnosti. Už sa na to teším.