1. vychádzka en-femme

streda, 31.10.2001

Tak sa mi podarilo konečne sa poprechádzať v ženskom prezlečení. Manželke som povedal, že idem s kolegom do Irish pubu na pivo, ona mala nejakú firemnú akciu. Prezliekol som sa v dielni, ktorú mám v našom paneláku pod správou. Prezliekať som sa začala okolo 16:00 a kým sa zotmelo, bola zo mňa celkom pekná žena. Vystriehla som si, keď bola chodba tmavá a vyšla som von. Samozrejme, hneď sa vyrojili ľudia a zažali v chodbe. Ukľudnila som sa a celkom prirodzene som vyšla von. V 9 cm lodičkách sa mi fantasticky kráčalo, najprv po tmavších partiách okolo domu. Zrazu ma napadlo, poď do rušnej časti, tak som prešla cez cestu a prechádzala som sa okolo obchodov, prezerala výklady a všade bolo veľa ľudí. Drvivá väčšina si ma vôbec nevšímala, muži hodili letmý pohľad, najhorší boli puberťáci okolo 14 - 20 rokov. Tí sa pozerali trochu dlhšie, ale ani jeden nemal blbé poznámky. Neviem, či som bola skutočne dokonalá žena (chýba mi kritický pohľad nejakej priateľky), ale mám pocit, že ak ma aj niekto odhalil, tak ich bolo veľmi málo a nikto to nezneužil. Žeby už bola vyššia tolerancia, alebo som mala iba šťastie? Alebo, že by bol môj vzhľad skutočne ženský? To by ma potešilo! Takto som sa prechádzala cez dve hodiny a bol to úžasný pocit. Prsia sa mi prirodzene vlnili, zadok a boky sa mi vykrúcali v profesionálnych výplniach, sveter a sukňa ma tesne obopínali a dlhé vlasy mi zakrývali profil, takže tvár mi bolo vidno iba spredu. Bolo mi veľmi ľúto, že som nemala viacej času a musela som všetko príjemné skončiť. Keby som nemusela skončiť, tak by som sa odvážila cestovať autobusom do mesta a poprechádzať sa po Obchodnej ulici! Mojím snom je to urobiť a dokázať za bieleho dňa. To bude chcieť ešte veľa tréningu a pomoc priateľky. A ešte neprezliekať sa v špinavej dielni, ale niekde v byte a vidieť sa v zrkadle a urobiť si pár fotiek s digitálnym fotoaparátom! Konečne som mohla vyskúšať všetko to, čo som si kúpila a čo som si naštudovala na Internete.