2. vychádzka en-femme

piatok, 16.11.2001
V piatok som si zase skúsil vyjsť von na prechádzku en femme (ako žena, Česi používajú termín na krásno). Manželka mala zase podnikovú akciu až do polnoci, deťom som povedal, že idem s kolegami na kofolu a o pol štvrtej som sa znova schoval v dielni. Hodinu som sa trápil(-a) s premenou na ženu. Tá kozmetika tváre mi stále nejde podľa mojich predstáv! V tej dielni mi chýba poriadne zrkadlo, umývadlo a hlavne niekto (žena), kto mi v tom pomôže a posúdi. Po hodinke som bola so sebou konečne trochu spokojná. Na sebe som mala béžové úpletové šaty, čierne pančuchy, tmavomodrý balónový plášť a čierne lodičky na 7 cm opätku. Zase som si chcela vystriehnuť tmu na chodbe, ale ako na potvoru práve vtedy do dverí vošla susedina dcéra a zažala! Predpokladám, že si ma ani nevšimla. Vyšla som von a urobila okruh okolo domu. Nejako som si nebola istá, tak som sa vrátila do dielne a ukľudňovala som sa. Rozhodla som sa vyjsť von ešte raz. Vzala som si 9 cm čierne lodičky a znovu vyšla von. Prechádzala som sa celé tri hodiny! Už som si nebola tak istá tým, že som nepoznaná. Istota z prvého výletu bola ta tam. Ale určite tých ľudí nebolo veľa. Fúkal vietor a ten mi odvieval vlasy z parochne dozadu a mala som pocit, že vidno príliš moju tvár, že nie je ženská. Asi po dvoch hodinách som išla po chodníku a cítila som, že za mnou kráčajú dvaja chlapci tak okolo 14 rokov a niečo si šuškajú. Predbehli ma, jeden z nich hodil na mňa krátky pohľad a povedal druhému: "Počúvaj, videl si ......?" Ďalej som už nič nepočula a rýchlo som využila možnosť vydať sa prirodzene iným smerom než oni. Určite ma odhalili! Celá rozklepaná som sa po tmavých uličkách dotrepala do dielne. Sebaistota značne nabúraná. Po chvíľke upokojovania sa som už vnímala iba tú príjemnejšiu časť mojej prechádzky. Chôdza v tých 9 cm lodičkách je skutočne super zážitok. Môj sen vyjsť si von za denného svetla sa po tomto zážitku odkladá na neurčito. Raz som poslal moje fotky v ženskom prezlečení jednému z nás a ten ma kriticky zhodnotil, že základ je výborný, len to chce trochu dopracovať. Bez cudzej pomoci to asi nedokážem. Viem toho veľmi veľa teoreticky, postavu viem vytvarovať skutočne dobre, aj hlas už celkom dobre viem. Už mi chýbajú len make-up tváre a prirodzená ženská chôdza, pohyby a správanie sa. Tie decká ma podozrievali už pri pohľade zozadu a overili si to krátkym mrknutím z cca troch metrov spredu. Keby sa mi začali vysmievať alebo niečo podobné, asi by som skolabovala. Ak sa nezlepším, tak sa mi určite niečo také prihodí. Napíšte aj vy nejaké vaše príhody a skúsenosti, poprípade rady ako sa tohto vyvarovať a ako sa správať, keď sa to už stane. Nechcem ani pomyslieť na to, keby ma tak zastavila polícia! Bŕŕ! Napriek tomu nestrácam optimizmus a teším sa na ďalšie dobrodružstvá.