10. vychádzka en-femme

štvrtok, 14.11.2002

Ako som hovoril, teraz vyrážam von obdeň. Zase som sa o pol štvrtej odobral do dielne a prezliekol som sa. Zase som si dala sivý komplet z Quelle s tým červeným rolákom a cez to modrý plášť. Na nohy moje najobľúbenejšie lodičky na 9 cm podpätku a hneď som vyrazila von. Obišla som náš dom, ale chýbajúci tréning chodenia v lodičkách v robote a stále trošku ubolené nohy z utorka ma donútili vrátiť sa a prezuť si jedny ešte nevyskúšané krásne lodičky na 8 cm veľmi tenkom podpätku. Doteraz som ich nenosila preto, lebo sa mi pri chôdzi vyzúvali. Kúpila som si na ne takú vložku do päty, ktoré skutočne pomohli. Chodila som bez problémov cca dve hodiny dosť ďaleko od domu, topánky boli super, ale až chôdza v takých tenkých podpätkoch mi ukázala, aké sú naše chodníky krivé, deravé a až teraz vidím, že aj dosť naklonené. Dosť som musela kľučkovať, určite aj iné skutočné ženy majú tento problém. čas sa krátil, tak som sa vybrala domov. Úmyselne som prechádzala cez preplnené zastávky autobusov aby som musela vidieť pohľady ľudí. Ani si ma nevšímali. Keď som prechádzala cez poslednú, tak asi päť metrov pred som sa katastrofálne potkla a asi päť sekúnd som tancovala, nohy sa mi vykrúcali a len obrovskou náhodou som nespadla. Muži už začali vyskakovať a chceli mi pomôcť. Našťastie som sa ustabilizovala omnoho skôr, ako sa to stalo. Pravú nohu som si trošku vytkla, bolela ma ešte asi týždeň. Usmiala som sa na publikum a s bolesťou som prešla za zastávku. Po takých 200 metroch som už bola doma, tak som sa už iba prezliekla a išla domov. Asi som si ten pád privodila v duchu, lebo asi 10 sekúnd pred tým ma niečo také napadlo, že ako by som sa zachovala? A čo keď by som spadla? A pritom som sa potkla na takej neviditeľnej dierke v asfalte, cez ktoré bežné topánky prejdú bez povšimnutia. Máte to ženy ťažké. Až na to vytknutie to bola príjemná vychádzka.

11. vychádzka en-femme

pondelok, 18.11.2002

Konečne sa skončil víkend, ktorý bol u nás v rodine pracovný a bol som aj dosť nervózny z toho, že ešte nemám miesto a cez víkend musím nečinne čakať. Cez deň som behal po firmách a po kamarátoch a kamarátkach s internetom aby som si pozrel ponuky a prečítal maily. Poobede ešte na úrad práce (ak to neviete, je to povinné, aj keď by ste mali prácu už od ďalšieho mesiaca) a o pol štvrtej do dielne. Najprv som si obliekla sivý komplet z Quelle so sukňou, 9 cm najobľúbenejšie lodičky a modrý plášť. Vyšla som von ešte za svetla a prechádzala som sa za domom, že niekoho čakám. Jeden z obchodíkov pod bránou skrachoval, bol zatvorený a mal zrkadlové dvere. Tak som sa prechádzala smerom k nemu a od neho a pozorovala som sa ako krútim zadkom a ladne sa nosím. Aspoň sa mi to tak zdalo (:-). Kedy ma už niekto ohodnotí naživo? Zrazu som si s hrôzou uvedomila, že som zabudla doma na radiátore kozmetické štetce, ktoré som čistila. To by žena nemohla objaviť, tak som sa odvážila ísť domov a zobrať ich. Najstarší syn bol na stopro v posilke, mladší chodieva asi o takomto čase, ale ešte nebol a žena chodí teraz po ôsmej. Prebehlo to teda bez problémov. Bolo veľmi teplo, pravá noha ma ešte trošku bolela, tak som si bola vyzliecť plášť, namiesto sukne som si zobrala nohavice a lodičky na 6 cm podpätku. Vyrazila som von smerom k TPD v Petržalke. Mala som chuť zájsť do mesta pešo cez Starý most, ale nakoniec som išla k TPD. Bolo to tam dosť vysvietené a muži ma išli očami pretiahnuť. Žeby konečne dokonalý prevlek? Pustila som sa po terase okolo obchodov, keď som si všimla, že takí dvaja mladíci vo veku cca 15 rokov, ktorí prešli okolo mňa, sa otočili a začali ma prenasledovať. Hneď za prvou odbočkou som sa im snažila ujsť, ale dobehli ma. Začala som akože prezerať si SMS-ky a telefonovať. Na to jeden z nich pristúpil ku mne a spýtal sa ma, koľko je hodín? Odpovedala som mu, že pol šiestej. Potom sa ma spýtal, či nemám cigaretu? Nemám a išla som ďalej. Len tak ticho aby som to počula, povedal: "Pani, ste bohovská!" Teraz mi povedzte, čo to malo znamenať? Majú pekné skutočné ženy takéto skúsenosti? Keď by som bola konečne skontrolovaná zodpovednou osobou, ktorá mi potvrdí, že sa dám ťažko odhaliť a ktorá by posúdila aj moju momentálne netrénovanú reč, možno by som si aj trúfla prehodiť s nimi nejakú reč, že čo chcú a prečo (:-))? Takto som sa im vyhýbala pohľadom a ani neviem ako vyzerali. Keby som bola skutočnou ženou s chuťou na sex ako ja, asi by si chlapci užili, chi chi. Ale moja sexuálna orientácia je len a len na ženy, takže iba teoretizujem. Po tomto zážitku som išla ďalej ale všimla som si, že tí dvaja ma prenasledujú a idú za mnou asi tak 20 metrov. Snažila som sa im nenápadne bez zrýchľovania chôdze niekde sa stratiť, ale nedarilo sa mi to. Prenasledovali ma celou cestou domov, čo bola viac ako hodina. Ešte šťastie, že nenabrali znova odvahu ma osloviť. čo som mala urobiť? A čo keď by to neboli deti ale dospelí? Asi budem potrebovať nejakú ochranu, aj keď nechcem chodiť prezlečená s mužom. Rada by som sa prechádzala so ženou. A čo keď by sme boli žiadanejší cieľ pre mužov? Ešte raz konštatujem: ženy, máte to ťažké! Cestou domov som išla okolo výkladov a bolo to perfektné zrkadlo, tak som sa dobre poobzerala. Chôdza bola podľa mňa skutočne pekne ženská, ten môj vynález - vložka medzi nohy, mi krásne a prirodzene krútil zadkom. A parochňa vytvárala peknú siluetu ženy. Z diaľky by som už mohla vyzerať žensky. Už len prepracovať líčenie, gestikuláciu a znova trénovať ženskú reč. Po príchode do dielne sa mi ešte nechcelo končiť, tak som sa prezliekla do tesných zelených úpletových šiat a vychádzala som za dom a do chodby poobzerať sa v skle. čas ale rýchlo pokročil, tak som sa prezliekla do normálneho a išiel som domov. Prišiel som tesne po siedmej a manželka už bola doma. Neskôr mi povedala, že bola na colnej pošte a nechcelo sa jej vrátiť do roboty, tak bola doma už o pol piatej!!! Ak si spomínate na začiatok, tak pred pol piatou som sa odvážila ísť domov pre tie štetce. Bŕŕŕ, unikol som o vlas istej smrti! Niečo ma asi varuje dávať si ešte lepší pozor. Prehodnotím bezpečnostné opatrenia. Aj napriek týmto problémom sa teším na ďalšie vychádzky.

12. vychádzka en-femme

streda, 20.11.2002

Ako som už spomínal, vyrážam teraz von obdeň. O pol štvrtej som zašiel do dielne a prezliekol som sa. Predtým som si bol v drogérii kúpiť odlíčovacie tampóny, lebo sa mi míňajú a bez nich nedám nič dole, nové pančuchy telovej farby a vysokej hustote aby boli nepriehľadné, tmavohnedú ceruzku na očné linky a obočie (jedna známa vizážistka ma presvedčila o tom, že ja ako muž nesmiem použiť za žiadnych okolností čiernu ceruzku, tzv. kajalku) a lesk na pery, čo údajne zväčšuje opticky ústa. Na seba som si dala už obľúbený sivý nohavicový komplet z Quelle s červeným rolákom a na nohy lodičky s veľmi tenkým 8 cm podpätkom. Nalíčila som sa podľa posledných rád a ihneď bez váhania som vyrazila von. Tento krát sa mi v tých tenkých podpätkoch kráčalo veľmi ľahko a bez zakopávania a balansovania. Dala som si úlohu prejsť sa po meste. Pustila som sa smerom k Auparku. Vôbec som nemala obavu kráčať cez vysvietené chodníky, moc si ma nevšímali. Akurát sa ma jedna slečna spýtala, či neviem, či tá zastávka autobusu funguje? Pokojne som jej odpovedala, že jej v tom neviem poradiť. či ma odhalila alebo nie, to neviem posúdiť. Prešla som cez Nový most na Hviezdoslavove námestie. Neuvedomila som si, že kvôli summitu NATO budú strážiť americké veľvyslanectvo desiatky policajtov. A že si ma obzerali až moc, to ani nemusím hovoriť. Nedalo sa už cúvnuť ani zmätkovať, lebo by som bola podozrivá a potom by ma legitimovali. A to by som už neprežila. Podarilo sa mi úspešne prejsť okolo amerického veľvyslanectva a okolo hotela Carlton. Plánovala som sa prejsť cez Staré mesto a Námestie SNP a potom domov cez Starý most. Musela som ešte prejsť okolo stanovišťa taxíkov, keď ma zbadal jeden z taxikárov a zvolal (vrieskal, kričal, rozprával veľmi nahlas): "To je teda odvaha!!!" Robila som sa, že to nepočujem, resp., že to asi nepatrilo mne. Keď som bola už tesne za nimi, počula som ešte omnoho tichším hlasom: "Dobrý večer". Odvaha ma úplne opustila, žiadne centrum mesta sa už konať nemohlo. Hneď som sa pustila tými tichými a tmavými uličkami (Kúpeľná, Fajnorovo nábrežie) smerom k Starému mostu a čo najkratším smerom priamo domov. Na moste bolo prázdno, tak som sa už pokojnejšie správala a znova si to užívala. Uvažovala som, kde sa stala chyba? či som si iba namýšľala, že som ťažšie odhaliteľná a ľudia boli iba tolerantnejší a nedávali nič najavo? Musím prehodnotiť moje vychádzky. Asi sa skúsim objednať u nejakej profesionálnej vizážistky. Nech to stojí, čo to stojí. Na internete poznám veľa obchodov špecializovaných pre nás, ale najbližší mne známy je v Nemecku. Ak by ste o niečom takom vedeli, dajte mi vedieť. Mohli by sme ísť aj viacerí na nejaké akoby školenie. Už bez problémov som došla do dielne, prezliekla som sa a išiel som pekne domov. 1ahol som si na gauč, pustil telku a ukľudňoval som sa. Mal som predstavu, že to bude pre mňa určitá forma relaxu a namiesto toho je to adrenalínový šport (:-)))). Nabudúce to skúsim inak. Idem si ešte raz a podrobne preštudovať návody na maskovanie mužskej tváre na ženskú z internetu.

13. vychádzka en-femme

štvrtok, 28.11.2002

Trinástka by mala byť nešťastná, ale našťastie, nebola. O pol štvrtej som zašiel do dielne a za hodinu bola zo mňa zase celkom pekná žena. Na sebe som mala sivý nohavicový komplet a modrý plášť a na nohách lodičky so 6 cm podpätkom. Pochodila som vyše hodinky po Ovsišti v Petržalke, vyhýbala som sa akýmkoľvek stretnutiam a užívala si ten príjemný pocit. Bola trošku hmla, tak som bola aj trošku krytá. Keďže teraz nemám auto a všade chodím pešo, tak mám unavené nohy, a preto ma boleli aj vtedy. Z lodičiek to nebolo, veď boli iba 6 centimetrové. Keďže ma to kvôli tomu aj prestalo baviť, tak som sa prezliekla späť a už ako muž som došiel domov. Nebolo to nič dlhé, ani vzrušujúce, ale porelaxoval som si. Veď o to mi vlastne aj ide.

14. vychádzka en-femme

pondelok, 13.1.2003

Po veľmi dlhom čase som si opäť našiel čas vyraziť si von na prechádzku. Cez sviatky som vôbec nemal čas a ani pomyslenie na to. Prežil som ich pracovne a boli to asi najhoršie sviatky v mojom živote. Nepracoval som v práci ale na prestavbe obývačky. Mal som už konečne nastúpiť do novej práce, ale z technických dôvodov sa to oneskorilo, tak som mal konečne čas aj na moje hobby. Do dielne som sa dostavil o pol štvrtej a začal som sa prezliekať. Pred sebou som si dal manuál na vytvorenie ženskej tváre z mužskej a dlho som sa s tým babral. Nakoniec bol výsledok aký bol a bola zo mňa zase žena. Tešilo by ma, keby aj pekná a sexi. Na sebe som mala teplé béžové úpletové šaty, modrý plášť a na nohách čierne čižmičky na 9 cm podpätku. Ten plášť nebol vzhľadom na počasie príliš vhodný, ale nemám žiadny kabát a netrúfol som si požičať si manželkin. Ešte zobrať by ho išlo, ale ako ho vrátiť, keď by bola doma? Vyrazila som z dielne von zadným vchodom, kráčalo sa mi v tom hlbokom snehu veľmi dobre, podpätky slúžili ako horolezecké mačky. Ľudia sa na mňa dosť pozerali a veľmi som zneistela. Najhoršie na tom je, že neviem, ako ma vidia? Keby ako peknú ženu, tak by som to privítala, ale keby ako muža, tak by som to ihneď vzdala. Keďže som bola neistá, tak som sa prechádzala iba v opustených priestoroch za domom a iba raz som sa odvážila ísť ďalej a obísť samoobsluhu. Tam sa na mňa tak čudne pozerali, že som to napokon vzdala a išla naspäť do dielne. Bola som na seba aj nahnevaná a úplne ma prešla chuť sa prezliekať. Prezliekol som sa naspäť do mužského a išiel som domov. Doma som ležal na gauči pred telkou a premýšľal som nad tým, či to má zmysel, či si nekoledujem iba o prúser? Nepoznáte nejakú vizážistku a kozmetičku, ktorá by s radosťou nalíčila muža na ženu? Asi by som potreboval pomoc profesionálov.

15. vychádzka en-femme

piatok, 24.1.2003

Zase mala manželka v robote akciu, tak som už dlho dopredu plánoval, že si zase vyrazím na prechádzku. Cez chat so sa chcel dohodnúť s jednou mojou kamarátkou, či by nešla so mnou a konečne by ma objektívne neposúdila. Žiaľ, nemala čas, ale v piatok na chate mi navrhla, nech prídem sama k Auparku, zavolám, posúdi ma aj so svojím priateľom a keď to bude dobré, tak si pôjdeme sadnúť s ich priateľmi z BDSM časti zoznamky. Mal som obavy, ale nakoniec ma prehovorili a dohodli sme sa na ôsmu hodinu večer. Z roboty som rýchlo vypadol a išiel autobusom domov (inak chodievam pešo), doma som porobil každopiatočné upratovacie práce, okúpal sa a oholil. V dielni som sa rýchlo prezliekol, nalíčil a upravil. Požičal som si manželkin krásny sivý plášť. Okrem neho som mala na sebe kávovohnedé úpletové šaty po kolená, čiernu parochňu a na nohách čierne čižmičky na 9 cm podpätku. Von so vyrazila o trištvrte na šesť a plánovala som sa do tej ôsmej prechádzať okolo Auparku a na tom sídlisku pri Einsteinovej. Cestou tam som prešla cez železničný priechod a zamierila som smerom k Auparku. Z diaľky som videla jednu ženu asi tak v mojom veku, ale takú zanedbanejšiu. Keď som sa k nej priblížila, tak ma oslovila, či neviem, kadiaľ sa dostane na Lúky, že zablúdila. Snažila som sa jej pomôcť rýchlo, ale stále sa ma na niečo pýtala. Napríklad, čo je to tam v diaľke za obchodné centrum (Aupark)? Asi ma prekukla, lebo sa mi potom ospravedlňovala za to, že ma oslovila a zdržovala. Toto stretnutie som teda prežila a zamierila som ďalej. Prechádzala som sa celkom pohodovo do takej pol ôsmej po už spomínanom sídlisku, kráčalo sa mi pohodlne. Nebolo to v tých čižmách také ako v lodičkách, ale na lodičky bola zima. Vracala som sa cestou smerom k Auparku a plánovala som zabiť tú polhodinku cestou do mesta cez Nový most, keď som v diaľke zbadala skupinku asi desiatich takých dvadsaťročných, totálne ožratých. Stretnutie s nimi mi vychádzalo v takom úzkom ale tmavšom mieste a nedalo sa mu vyhnúť. Keď som ich míňala, tak ma, samozrejme, vytlačili na zablatený trávnik. Keď boli za mnou, tak jeden z nich začal vykrikovať: "Videl si tú mužatku? Veď to bol CHLAAAP". A všetci sa začali strašne rehotať. Našťastie naokolo nebol nikto, koho by to upútalo. Strašne som sa bála, že tí ožrani sa otočia a začnú ma obťažovať. Nebolo mi všetko jedno a od tohto okamihu som sa sústredil iba na jednu vec, a to čo najrýchlejšie domov. Žiadny Aupark už neprichádzal do úvahy. Aj chodenie na vysokých opätkoch sa mi stalo utrpením. Došla som už bez problémov domov a hneď som sa prezliekla a odlíčila. Počas odlíčovania mi zavolala tá kámoška, že kde som? Všetkým bolo ľúto, že som takto dopadol, ale pochopili to. Mal som problémy vyzuť si čižmy, noha mi opuchla a dva dni som ich ešte troška cítil. Hneď som išiel domov, vrátil plášť do skrine a ľahol si na gauč. Prestalo ma to všetko baviť. Už ani neviem, či budem chcieť ešte niekedy pokračovať? Keď, tak iba s doprovodom a po profesionálnej úprave vizážistkou. Nateraz si dám dobre dlhú pauzu.

16. vychádzka en-femme

štvrtok, 20.3.2003

Mal som predsavzatie, že si dám trochu pauzu, ale trošku mi to veru chýbalo raz za čas sa prejsť. Hádam, keby som mal priestor realizovať sa doma, tak by to aj stačilo. Ale nemám. Bol som na služobke v Čechách a vrátili sme sa síce v plánovanom čase, ale mne sa ešte nechcelo ísť domov a výhovorka bola v tomto prípade veľmi jednoduchá, tak som zašiel do dielne s tým, že si vyrazím aspoň na chvíľku von en-femme. Keďže medzipristátie doma nebolo možné, musel som zvládnuť aj nejakú tú hygienu a oholenie. Ako keby som takúto možnosť predpokladal, lebo som si po upratovaní pivnice doniesol do dielne vedierka, ktoré som mal pôvodne vyhodiť. Tak som sa vo vedierkach trošku poumýval (hlavne nohy (:-)). Nahodil som na seba základ (pančuchy, vypchávky, prsia, korzet a body) a oholil som sa. Nie je to moc ideálne holiť sa tesne pred líčením, lebo to potom štípe a niekedy môžu nastať aj nežiaduce alergické reakcie. Teraz neboli žiadne, ale raz sa mi to ešte v mladosti stalo. Také vyrážky ani nechcite vidieť. Po oholení som na seba dal úpletové šaty, ktoré teraz boli namiesto roláku, dlhú čiernu sukňu a čiernu vestu. Rozmýšľala som, ktoré lodičky si obuť? Nakoniec som si dala čierne na 6 cm podpätku. Pri líčení som si tentoraz dala veľmi svetlý podklad, lebo na mojich starších fotkách som podľa niektorých báb príliš čierna, skoro ako cigánka a to, že vraj, zvýrazňuje, že som muž. Dosť dlho som sa hrala s líčením, stále to nebolo ono, ale nakoniec to bolo znesiteľné. Vyrazila som von a prešla som sa len tak okolo domu. Pocit nebol najlepší, tak som sa vrátila, prezula som si iné, vyššie (8 cm), ale omnoho pohodlnejšie lodičky a zmenila som si farbu pier na takú nenápadnejšiu. Zase som vyšla von s tým, že sa budem túlať len tak okolo domu, ale keďže bol celkom kľud, tak som sa poprechádzala po Ovsišti a Starom Háji v Petržalke takú hodinku. Vyhýbala som sa ľuďom, takže neboli žiadne konfliktné situácie. Samozrejme, že som stretla pár ľudí, ale vždy som sa tvárila, že niečo hľadám a pozerala som sa inde. Dokonca som musela prejsť okolo susedy venčiacej psa. Ani ma nezaregistrovala. Vrátila som sa do dielne, ešte som sa prezliekla do nohavicového kompletu, prezula som sa do mojich hádam najkrajších lodičiek na 8 cm podpätku a ešte som si obehla našu skupinku domov. Už bolo veľa hodín (22:00) a to bolo hádam aj dosť na návrat zo služobky. Zase prísť veľmi neskoro, to mi žena nemusí zožrať. Zavolal som jej, že už som na hraniciach a už mám signál, ale vypol sa jej mobil. Prezliekol som sa do obleku a dobre som sa odlíčil. Pomohli mi aj tie vedierka s vodou. Neuveríte mi, ale to odlíčovanie je príšerná robota. Ženy si to iba s odlíčovadlom utrú a je to, ale ja ako muž som musel odstrániť úplne všetko. Aj ten najmenší zvyšok by bol na mne cítiť, keď dám manželke pusu na privítanie. A očné linky a mascara idú strašne ťažko dole. Ale odlíčovač a potom kýbeľ vody to zvládli. Už len som potom poupratoval a prišiel domov pozrieť si správy z Iraku. Tento krát neboli žiadne rušivé momenty, hádam budem v prechádzkach pokračovať. Ešte ma čaká jedna vychádzka s kamarátkou a jej priateľom. Neviem, či sa mám tešiť ale teším sa.

17. vychádzka en-femme

štvrtok, 3.4.2003

Bol som na služobnej ceste v Rakúsku a vrátili sme sa veľmi skoro a pritom bol plán hlboko do noci. Už o piatej som bol pri dome, tak som nešiel domov ale najprv do dielne. Ešte som nebol stopercentne rozhodnutý, či pôjdem na prechádzku en-femme alebo nie. Už bol letný čas a tma začína až o pol ôsmej. Ale začal som sa prezliekať. Najprv som sa poumýval v už raz spomenutých kýblikoch a oholil som sa. Do tmy bolo veľmi veľa času, tak som si dal na seba iba základ bez vypchávok bokov, nech sa mi pohodlne sedí, namiesto pančúch som si dal samodržiace pančuchy (véééľmi príjemné na nosenie, závidím vám, babám) a pustil som sa do líčenia. Dlho som skúšal a experimentoval s očami, až sa mi podarilo vyprodukovať podľa môjho názoru naozaj pekné oči. Make-up som si zatiaľ dal iba na vrchnú časť tváre, lebo som bol čerstvo oholený. Potom som sa doobliekal, dal som si na seba úpletové šaty ako rolák a nohavicový kostým. Už ako žena som si dorobila make-up, pohrala som sa s ústami a aj tie sa mi celkom páčili. Obula som si lodičky na 9 cm podpätku a keďže bolo ešte veľmi svetlo vonku, tak som sa občas pozrela do zrkadla alebo som si posedela na stoličke, zavrela oči a trošku si posnívala. Skoro som veru aj zaspala. Konečne sa zotmelo a vyrazila som von. Iba som obišla dom a keďže mi chýba tréning chodenia v lodičkách, tak som sa išla prezuť do 8 cm lodičiek. Aj ten jeden centimeter je veru cítiť. Vyšla som von a prešla cez parkovisko na cestu. Po prejdení cesty zatrúbil na mňa jeden vodič, čo vychádzal z parkoviska. Drzí sú tí niektorí muži. Prechádzala som sa cez Námestie hraničiarov, cez lesík pri dostihovej dráhe do Ovsišťa a veľkým oblúkom a kľukato domov. Vyhýbala som sa ľuďom a všetko prebehlo bez incidentov. Trvalo to takú hodinku, došla som do dielne, prezula si iné lodičky na 6 cm podpätku a ešte som sa poprechádzala okolo domov. Bolo mi príjemne a nechcelo sa mi ešte končiť, ale musela som. Veľmi neskorý príchod zo služobky sa ťažko obhajuje. To je naša nevýhoda ženatých (:-))). V dielni som si ešte povyskúšala nejaké oblečenie, ktoré manželka vyhadzovala. Z tých pár vecí sa mi veľmi hodila jedna čierna sukňa dlhá pod kolená, tak som si ju obliekla a odskúšala. Potrebovala som zaniesť zvyšné veci do smetných kontajnerov. Tak som ešte raz vyšla von, vybehla z vchodu a periférnym videním som zbadala, že zľava prichádza akýsi povedomý mladík. Prešla som pred ním cca jeden meter, ale pozerala som sa nie na neho. Keď som došla ku kontajneru, tak som sa nenápadne za ním obzrela a to bol môj mladší (16-ročný) syn)! On sa neobzeral, tak si ma hádam ani nevšimol. A keď, tak ako peknú susedu (:-))) Ale si namýšľam? Uf, neviem si predstaviť, keby si ma všimol a, nedajbože, zistil, kto som? Zatiaľ som to prežila. Potom som už došla naspäť do dielne, prezliekla som sa, odlíčila a poupratovala. Prišiel som domov, doma už boli všetci, a pokračovali sme v bežnom rodinnom živote. Zostal mi príjemný pocit po peknej prechádzke.

18. vychádzka en-femme

štvrtok, 10.4.2003

Zase mi to nedalo, ešte nie je tak veľmi teplo a tma začína o pol ôsmej, čo je ešte znesiteľné, tak som si doma vymyslel, že tu máme vo firme Rakúšanov a budeme mať workshop dlho do noci. Do dielne som prišiel o štvrť na šesť. Oholil som sa, čo sa mi tento krát podarilo veľmi dobre, až tak hladko, že skoro nebolo vidno tzv. modré tiene. Povyťahoval som si všetky veci zo skrine, doniesol som si teplú vodu vo vedierkach a zamkol som sa. Rozhodol som sa, že dnes pôjdem v sukni, v tej, ktorú som získal z manželkiných vyradených. A žena to nevyhadzuje preto, že je to zlé, ale preto, že sa jej to už nepáči a nebude to už nosiť. Je to krásna hladká a pružná sukňa hlbšie pod kolená. Aj na každej babe by som si ju všimol. Začal som sa teda prezliekať. Základ bol hneď hotový. Spodné pančuchy som si dal čierne a na to telové lesklé. Na základ béžové úpletové šaty, cez to tú spomínanú sukňu, čiže šaty teraz slúžili ako rolák. Keďže som bol perfektne oholený, tam som mal uľahčenú robotu s make-upom. Použil som fintu s červeným rúžom, trošku som sa s tým pohral a tento krát sa mi to veru aj pozdávalo. Dosť dlho som sa hral s očami, snažil som sa byť precízny. Domaľovať ústa a aplikovať lesk na pery, to už bola maličkosť. Ešte tmavohnedá, nádherná parochňa, čierna vesta a kabelka a bola zo mňa žena. Ešte som si obula čierne lodičky na 9 cm podpätku. Vonku bolo ešte svetlo, tak som si sadla pred zrkadlo a obzerala som sa zo všetkých strán. Podľa mňa sa mi to tento krát podarilo hádam najlepšie za posledné dva roky. Časy mladosti nerátam, to už dodatočne nedokážem posúdiť. O pol ôsmej som poslala kamarátke SMS-ku, či sa ku mne nepridá? Čakala som na odpoveď do trištvrte na osem a keďže už bola správna tma vonku, vyrazila som do ulíc. Obehla som blok domov dokola. Chýba mi veľmi tréning chodenia v lodičkách v starej robote. Takže som došla naspäť do dielne a prezula sa do krásnych čiernych s veľmi tenkým 8 cm podpätkom. Je to zaujímavé, čo dokáže 1 centimeter? V týchto dokážem chodiť dlho aj bez tréningu. Zase som vyšla von a zamierila do Ovsišťa k domu, kde býva tá moja kamarátka. Keď som bol pod jej bytom, tak som sa jej snažil dovolať na mobil. Stále mala, žiaľ, obsadené a nenašiel som odvahu jej zazvoniť zdola kvôli jej mužovi a dcére. Možno si spomínate ako mi raz prišla otvoriť jej dcéra? Tak som to vzdala a prechádzala som sa po Ovsišti a Starom Háji takú hodinku a pol. Nezažila som žiadne rušivé situácie a užívala si chôdzu v lodičkách. Stále som sa snažila dovolať tej mojej kámoške, či náhodou nezapne mobil Ako som sa neskôr dozvedel, má ho vypnutý už mesiac a používa dcérin. Jej číslo som dovtedy nevedel. Už bolo dosť neskoro, tak som došla do dielne. Trošku som sa zase poobzerala v zrkadle a veru sa mi nechcelo ešte končiť. Tak som si skúšala rôzne lodičky a chodila sa poprechádzať po chodbe a pozerať v sklách ako vo velikánskom zrkadle. Na záver som ešte chcela vyjsť von a zaniesť nejaké veci do kontajnera. Vo dverách som sa zrazila s jednou susedou, ktorá išla domov z venčenia psa. Obzerala si ma nejako čudne a stála vo dverách a čakal, kým sa vrátim. Robila som sa, že telefonujem a na niekoho čakám. Po dosť dlhej dobe to, našťastie vzdala a mohla som ísť pokojne do dielne. Keď sa odlíčujem, tak sa mi vždy nechce pokaziť moje veľdielo. Ale, žiaľ, musím. Takže už len odlíčenie, poumývanie, poupratovanie a hajde domov. Veľmi príjemná vychádzka, škoda, že som na ňu nevedel zohnať tú kamarátku. Veď jej manžel by videl, že ide trošku von s kamarátkou.

19. vychádzka en-femme

štvrtok, 17.4.2003

Zase som bol služobne vo Viedni, čo bude podľa môjho šéfa teraz veľmi často, tak som sa po návrate neponáhľal domov, ale pred siedmou som došiel znova do dielne s úmyslom zase sa trochu poprechádzať en-femme. Rýchlo som sa prezliekol, namaľoval a zavolal kamarátke, s ktorou som bol predbežne dohodnutý, že sa stretneme. Bola mimo Bratislavy, ale sľúbila, že sa vynasnaží byť skôr doma. Trošku som sa poobzerala v zrkadle a len čo sa zotmelo (po 20:00, ale sa tie dni rýchlo predlžujú), vyrazila som von smerom k bytu tej kámošky. Na sebe som mala sivé úpletové šaty, ktoré zase slúžili ako rolák, čiernu sukňu pod kolená, prepásanú pekným širokým opaskom, na hlave tmavohnedú parochňu a na nohách lodičky na 6 cm podpätku. Poprechádzala som sa asi takú hodinku, keď som zavolala tej kámoške. Povedala mi, že do hodinky určite príde. Tak som zašla späť do dielne niečo na sebe upraviť, medzitým som sa trošku pofotila digitálnym foťákom a práve vtedy mi došla SMS-ka, že kde som? Že ona už je doma a manžel bol doma, tak už nemôže ísť. Bola na mňa dosť nahnevaná. Upravila som sa, na oči som si dala manželkine okuliare, ktoré som si požičal na čítanie na služobke a išla som zase k jej bytu. Cez tie okuliare som slabo videla ale malo to takú výhodu, že keď som nevidela, mala som pocit, že ani mňa nevidia. A okuliare ma trošku maskovali. Asi si nejaké zaobstarám aj pre seba. Vymenili sme si veľa SMS-iek, lebo manžel by sa hneval, keby so mnou telefonovala. Snažila som sa ju presvedčiť, nech vyjde aspoň von pokecať s kámoškou, ale asi to naozaj nešlo, lebo sa na mňa ani nemohla pozrieť z okna na prízemí. Tak som sa s ňou rozlúčila a oblúkom cez Ovsište som išla domov. Cestou som išla okolo dvojice mladých ľudí, ktorí sa celkom živo o niečom zhovárali a keď okolo mňa prechádzali, tak baba zrazu úplne zmĺkla. Určite si ma všimli. Napínala som uši, či niečo nebudem za sebou počuť, ale bolo ticho. Škoda, že neviem, čo to bolo? Bolo to už iba dvesto metrov od dielne, kde som už došla bez problémov. Ešte pár fotiek a odlíčiť, prezliecť a všetko po sebe upratať. Domov som došiel po jedenástej úplne v pohode. Na druhý deň som sa bavil s kámoškou o tom probléme s manželom. On mal byť v robote, ale nakoľko je veľmi vážne chorý, občas mu príde tak zle, že musí prísť domov. Ona bola akože s kámoškou a mala voľno do polnoci. A keďže nevedela, že manžel je už doma a nevidela ma okolo jej domu, tak vošla domov a už sa nedalo von. Bola na mňa poriadne naštvaná. Mne to asi nikdy nevyjde vyraziť si von s doprovodom. Vždy musia byť problémy!