25. vychádzka en-femme

streda, 30.11.2005

Rozhodol som sa, že počas zimy budem chodievať častejšie sa poprechádzať. Tma je už od pol piatej, takže po prechádzke a prezlečení naspäť dôjdem ešte aj domov včas. Jediná nevýhoda je, že si musím obuť čižmy a aj keď majú 9 cm podpätok, tá krása a pocit z lodičiek to nie je. Domov z roboty som šiel domov, lebo som auto nechal rodinke. Mal som dosť unavené nohy, čo sa aj žiaľ zle prejavilo. Prezliekať som sa začal o 16:00 a hotová som bola okolo 17:00. Na sebe som mala ako oblečenie úpletové šaty, kabát, peknú čiernu parochňu a čierne čižmy na 9 cm podpätku. Vyšla som bez problémov von a urobila okruh okolo domu. Strašne ma tlačili nohy ako boli opuchnuté, tak som sa vrátila do dielne. Pokúsila som sa prezuť do druhých sivých čižiem, ale tie som ani skoro nenatiahla na nohy. To sa mi ešte s nimi nestalo! Tak som sa prezula späť do čiernych čižiem a znovu skúsila vyjsť von. Okolo domu som prešla na druhú stranu cesty, ale každý krok bol utrpením, tak som sa vrátila ihneď späť do dielne. Prezula som sa do lodičiek a trošku sa bola poobzerať na seba v chodbe v sklenenej výplni. Už ma to ani netešilo, tak som sa prezliekol a domov som sa vrátil pred ôsmou. Skúsenosť: neunaviť sa pred vychádzkou dlhou chôdzou, prácou, ani ničím iným!

26. vychádzka en-femme

pondelok, 12.12.2005

Ako som už spomínal, chcem chodievať v zime častejšie na prechádzku. Cez obed som si bol kúpiť svetlejší make-up a červenohnedú kontúrovaciu ceruzku na pery. Domov z roboty som išiel autobusom, nech nemám opuchnuté nohy. Doma som povedal, že budem na služobke vo Viedni na školení. Bola to napoly pravda, len s tým, že školenie úplne odpadlo. Prezliekať som sa začal okolo 16:00, v mojom základe som vynechal korzet, veď bruško pod kabátom nevidieť (aj tak nie je veľké). Na to som si obliekla červený rolák, čiernu sukňu, tmavomodrý kabát a čierne čižmy na 9 cm podpätku. Ešte predtým som sa pohrala s novým make-upom a tvarovaním pier novou ceruzkou na pery. Podľa mňa sa mi make-up celkom dobre podaril, vytieňoval som tvár rôznymi odtieňmi make-upu podľa obrázku, ktorý si môžte aj pozrieť pri mojom nicku medzi fotoalbumami. Pery sa mi podarili super. Celkom dobre som vyzerala, aj keď mám stále dojem, že zo zrkadla na mňa kuká muž. Rozmýšľam, že si kúpim tvárovú masku s make-upom zo stránky www.transformation.co.uk. Len našetriť 5500 Sk. Von som vyšla suverénne tesne po 17:00, spravila som veľký okruh okolo Starého Hája a cez Ovsište, najprv ma trošku boleli nohy, ale rozchodila som to a pekne som si to užívala. Vonku bolo dosť zima, mne síce zima nebýva, ale objektívne bola. Zažila som veľmi príjemný pocit tepla a tesna na mieste vypchávok zadku a bokov. Naozaj som precítila jemnosť pančušiek. Nesnažila som sa vyhýbať ľuďom, ale napodiv ich bolo málo. Nemala som žiadne problémy. Vychádzka trvala hodinu a pol. Po návrate som si trošku oddýchla, ešte som sa trošku pohrala s make-upom a s tvarom pier. Trošku som to prehnala s veľkosťou, tak som to zmazala a začala odznova. Po hrátkách som ešte spravila pokus ísť von, ale už ma nohy boleli, tak som spravila iba okruh okolo domu a vrátila som sa do dielne. Potom už iba odlíčenie a návrat domov. Narážam na jeden nový problém. Či si žena náhodou nevšimne, že som hladšie oholený ako obvykle a či necítiť vodu po holení? Sám ju ešte cítim. Čo s tým? Pusa na privítanie predsa musí byť a čo keď ma to prezradí?

27. vychádzka en-femme

utorok, 3.1.2006

Spĺňam si svoje predsavzatie chodievať v zime častejšie na prechádzku en-femme. Časové výhody som už spomínal, návrat z vychádzky sa kryje s trošku neskorším návratom z roboty a kabát zakryje celé telo a nič nepriťahuje zraky okoloidúcich. Zostáva iba tvár na odhalenie, poprípade spôsob chôdze. Nevýhodou je to, že chôdza v čižmách, to nie je pre mňa to pravé, aj keď sú na 9 cm podpätku. Z roboty som vyrazil tesne po tretej a išiel som domov autobusom, už druhýkrát za posledné roky! MHD neznášam, radšej chodievam pešo, ale v tomto prípade budem robiť výnimky. Prezliekanie začalo tesne po štvrtej, najprv som sa perfektne oholil, čo mi tentoraz vyšlo bez porezania, na základ som si na seba dala svetlé šaty ako sveter, čiernu sukňu a čierne čižmy na 9 cm podpätku. Pustila som sa do líčenia. Ešte v robote som si vytlačil obrázky z tej knihy, čo som spomínal vo fóre a môžte ich nájsť v mojich fotoalbumoch. Dlho som sa s tým hrala a výsledok bol podľa mňa výborný. Konečne zo zrkadla na mňa čumela viac žena ako muž. Ešte tam síce ten muž trčí, ale v tme už to asi nie je moc vidieť. Ešte čiernu parochňu, tmavomodrý kabát, kabelku s potrebnými vecami a okolo piatej som vyšla úplne odvážne von a hneď som sa pustila smerom k TPD v Petržalke, kde býva jeden odtiaľto z Pokecu (aj dosť prispieva do fóra) aj so svojou priateľkou. Pôvodne sme plánovali, že dnes vyrazíme von v trojici, ale jeho priateľka mala poobedňajšiu službu a domov by prišla až po pol siedmej. Perfektne sa mi kráčalo, ľudí bolo na chodníkoch veľmi veľa a potvrdzuje sa moja teória, že v dave sa omnoho ľahšie stratí muž v ženskom prezlečení ako niekde na osamelom mieste, kde sa každý pozrie, poprípade aj otravuje. Pohodlne som došla k TPD, kde som zavolala dotyčnému, či sa nepríde aspoň pozrieť? Mala som pre neho úlohu ma v tom dave nájsť. Už sme sa ako muži raz stretli. Bola som zvedavá, či by ma objavil? Ale aj on bol ešte v robote a ešte k tomu dosť ďaleko. Škoda, zase sa ukázalo, že sa mi vychádzky s niekým stále vyhýbajú. Tak som širokým oblúkom po hodinke a pol prechádzky, ktorú som si užívala, došla do dielne. Vonku bolo dosť teplo, takže som dnes nezažila ten minule spomínaný pocit tepla a tesna na mieste vypchávok boku. Dosť som sa aj potila, cítila som ako mi pot steká po chrbte, ale nebolo to také hrozné, aby mi to kazilo dobrý pocit. Moc sa mi nechcelo končiť, ale pud sebazáchovy prevládol. Bolo mi ľúto dávať zo seba dole ten make-up. Prezliekol som sa, poumýval a poodkladal veci do skrine. Narazil som na ďalší problém, oblečenie začína byť už špinavé, najmä pančuchy a šaty. Čo s tým? Kde to vyprať? Raz, keď nebola manželka doma, tak som to všetko popral v práčke, dcéra hneď zbadala, že sú to nejaké neznáme veci, ale zabudla na to. Ale ja som omylom uložil čierne body do skrine a manželka to našla. Bolo to kriku! A ona si myslí, že je to mojej kurvy (jej slová). Dodnes mi to občas pripomenie. Domov som došiel pred siedmou, čiže v čase, ktorý sa dá ešte zdôvodniť. Ani som necítil vodu po holení, takže aj ten môj minulý problém bol tentoraz vyriešený. Sadol som si k televízoru a krásne som cítil vymasírované nohy z chôdze na vysokých podpätkoch. Kdesi na internete som čítal, že na tých predných častiach nôh sú nejaké reflexné zóny, ktoré chôdza na vysokých podpätkoch stimuluje a niektorým ľuďom to robí dobre. Môj prípad.

28. vychádzka en-femme

pondelok, 16.1.2006

Chystal som sa na vychádzku už minulý týždeň s tým, že vyrazíme v trojici, ale toho sa síce raz možno dočkám, ale neviem kedy? Tak som sa rozhodol ísť zase sám. Zimné vychádzky sa podobajú ako vajce vajcu, lebo oblečenie je to isté. Na základ šaty ako sveter, čierna sukňa, tmavomodrý kabát, parochňa a na nohy len jeden druh čižiem. Mám síce dvoje, ale do tých druhých mi už spuchla noha. Mal by som trošilinku schudnúť, už tak pomaly činím. Z roboty som vyrazil o tretej a zase som išiel autobusom (ja zhýralec J). Dobre som sa oholil, make-up mi už vychádza skoro vždy pomerne dobre (kto to už raz konečne posúdi???) a dala na seba už spomenuté veci. Ešte som poslala SMS-ku, či sa náhodou nestretneme, ale odpoveď bola očakávaná: som ešte v robote a nemám ani poňatia, kedy prídem domov. O piatej som vyrazila do petržalských ulíc. Urobila som okruh okolo Ovsišťa, vôbec som sa nevyhýbala ľuďom a mám pocit, že som ani nepriťahovala pozornosť, že s tou ženou nie je všetko úplne v poriadku. Na minulých prechádzkach bol sneh a opätky čižiem fungovali ako horolezecké mačky. Teraz boli síce chodníky suché, ale občas som musela prejsť cez pás ľadu alebo tvrdého snehu. To už bolo horšie, bála som sa, nech nespadnem a nech mi potom na pomoc nepribehne nejaký moc iniciatívny muž. Trošku ma tlačili čižmy, nie sú moc pohodlné ako moje lodičky. Sú síce dostatočne veľké, ale trošku tesné. Občas som sa pozrela na mobil, či sa náhodou predsa len nestretneme, ale nič neprišlo. Prechádzala som sa hodinu, došla do dielne a prezliekla sa. Odlíčovanie je tá najhoršia časť. Je mi ľúto to dať dole a keď už začnem, tak dať dole očné linky, to je horor. Ide to ťažko aj s odlíčovačom očí a mám vždy zodranú kožu pod okom. Je to veru dosť citlivá časť pokožky. Ale zvládol som aj to, poupratoval som a prišiel pokojne a včas domov. Krásne vymasírované reflexné zóny na predných chodidlách od chodenia na vysokých podpätkoch ma ešte dlho do noci krásne svrbeli J.

29. vychádzka en-femme

štvrtok, 9.2.2006

Hoci som plánoval vychádzku, nejako sa mi nechcelo odísť z roboty a už to vyzeralo, že ani nepôjdem, ale zdvihol som sa a o tretej vyrazil na cestu domov a ešte som si kúpil korekčnú tyčinku a zväčšovacie zrkadlo. O pol štvrtej som už bol v dielni, dobre som sa oholil, trošku poumýval a začal. Našiel som ešte nejaké čisté pančuchy. Boli biele, a preto ich nenosievam, ale teraz v zime ich nevidno pod čižmami a sukňou. Hodil som na seba základ a začal som s make-upom, alebo tzv. tesaním tváre (preklad z anglického výrazu sculpturing, ktorý sa často používa na internete na stránkach pre CD). Oči mi vyšli perfektne, toto už asi celkom dobre ovládam, ale čo keď si to myslím iba ja? Začal som sa hrať s ústami. Mám relatívne užšie pery, ktoré mi ako mužovi, samozrejme, sedia viac, ale k ženským to má ďaleko. Snažil som sa podľa internetových rád mierne ísť kontúrovacou ceruzkou za hranice pier, ale výsledok bol príšerný. Vyzeralo to ako Mr. Bean v jednej jeho komédii. Tak som okolie úst pozotieral a začal od začiatku. Už sa to dalo vydržať a celkom sa mi to aj pozdávalo. Nahodil som na seba šaty ako sveter, čiernu sukňu, tmavomodrý kabát, čiernu parochňu a prezul som sa z lodičiek, v ktorých som chodil po dielni, do čiernych čižiem. A zase som bola ženou. Vyrazila som von o pol šiestej, ale bolo nejako veľa svetla ešte vonku, trošku som zneistela, tak som sa na chvíľku vrátila späť. Poslala som SMS-ku známemu, či sa nepridajú s priateľkou? Neodpovedal, ani telefón nedvíhal. Tie dni sa nám ale pekne predĺžili, oproti minulej vychádzke o viac ako pol hodinu. Po desiatich minútach som vyšla von a zamierila k TPD, kde dotyční bývajú. Zase som mala pre nich úlohu, nech ma nájdu medzi ľuďmi. Bolo ich tento krát naozaj dosť veľa, ale ako som už spomínala, v dave sa lepšie strácam. Medzitým prišla SMS-ka, že mal poradu, a preto neodpovedal. Zavolala som mu, či by to ešte stihli, ale zase nie. Chôdza po tej brečke snehu na zľadovatenom podklade bola napodiv celkom príjemná. Nešmýkalo sa mi, nepotkýnala som sa, jednoducho ženská chôdza s dlhoročnou praxou J. Nič ma netlačilo, chodilo sa mi úžasne príjemne, keby som mala neobmedzený čas, tak sa vyberiem niekam na dlhú prechádzku, možno aj cez nejaký most do mesta. Jedno mínus som ale tiež zaznamenala. Nejako ma už začína nudiť len sa tak prechádzať bez cieľa, chcelo by to niečo zaujímavejšie, napríklad ísť v skupinke, snažiť sa hovoriť ženským hlasom (trénujem už dlhšie), ísť aj niekam inam, napríklad sa odviesť autom a tak podobne. Takto sa iba túlam sama, neviem, ako to vyzerá, čo si asi myslia okoloidúci a už aj strácam nápady, kam ísť? Po hodinke som zase došla domov, odstrojila sa, odstránila make-up (zase mi to bolo ľúto), prezliekla a už som to bol zase ja. Ešte som všetko poupratoval a došiel domov. Žena asi nič podozrivé nespoznala. Doma som si ľahol a pozeral telku a nohy ma zase príjemne svrbeli.

30. vychádzka en-femme

piatok, 17.2.2006

Rodinka mi v piatok poobede mala odcestovať k svokrovi, ja som nemohol kvôli jednému kurzu v nedeľu, tak som si povedal, že z roboty pôjdem priamo na prechádzku. Pred štvrtou som odišiel, došiel domov autobusom (zase J)?!), oholil som sa, prezliekol, dal make-up a už aj bola tma na vyrazenie von. Dosť rýchlo sa tie dni predlžujú, tma je až o šiestej! Oblečenie, parochňa, čižmy a make-up ako cez všetky zimné vychádzky. S make-upom som sa trošku pohral, ale žiadne experimenty. Cez dva týždne som bol lenivý si ostrihať nechty, takže mi aj celkom podrástli a prvýkrát som si ich aj nalakoval. Je to celkom náročné, dosť sa mi triasli ruky, ale zvládol som to. Zase som poslal známym SMS-ku, zase nič. To asi nikdy nevyjde. Vyšla som von a zase starou zimnou cestou k TPD. Tam som sa túlala okolo Billy a tak všelijako dookola. Sneh bol roztopený, takže sa až tak nešmýkalo. Nemala som žiadnu ideu, čo urobiť, do Billy alebo do TPD si ešte netrúfam, postupne začalo vonku namŕzať, šmýkala som sa, tak som sa vydala na cestu domov. Došla som do dielne po siedmej a už mi aj volala manželka, že ako sa mám, či som doma a podobne. Povedal som, že už kráčam z roboty domov a o 20 minút budem doma. Keďže som sa nemusel odlíčovať do dokonalosti s tým, že doma sa okúpem, tak som ten termín aj stihol. Doma už bola kontrola, manželka volala dcére, že nech ma kontroluje, či prídem domov. Stihol som to, takže žiadny problém. Dobre som si pochodila, kráčalo sa mi nádherne, čiže zase jeden príjemný večer. Doma som mal možnosť poprať si väčšinu vecí, takže mám na chvíľku po problémoch.

31. vychádzka en-femme

štvrtok, 2.3.2006

Plánoval som túto vychádzku už o deň skôr, aj som došiel domov autobusom včas, ale zistil som, že nemám kľúče, tak som musel ísť domov a doma bol syn, tak som aj ja zostal doma. Kľúče som si zobral pre ďalší deň. Nebudem teraz opisovať podrobnosti, lebo sa tie zimné vychádzky podobajú až príliš podozrivo. Takže, z roboty po štvrtej autobusom, oholenie, prezlečenie zase do toho istého a zase čižmy. Do tmy bolo dosť času, tak som sa hral s make-upom a zase sa mi zdalo, že vyšiel veľmi dobre. Určite sa lepším, len neviem, kde som? Zotmelo sa a chcela som už vyjsť von. Ešte som poslala ako obyčajne SMS-ku, či sa známi nepridajú, ale zase nič. Na chodbe niekto sťahoval nábytok, tak som sa neodvážila vyjsť von. Zdržalo ma to asi 20 minút, ale vystihla som jeden moment a rýchlo vyšla von. Zase smer TPD, medzitým mi došla SMS-ka, že ešte sú v práci. Už som si prepísal všetky čísla do nového mobilu, tak som chcela zavolať jednej kámoške, u ktorej sme sa fotili, ale bola dočasne nedostupná. Stále je niečo proti mne. Spočiatku sa mi trošku zle kráčalo, boleli ma nohy, ale nie z výšky, ale z tesnosti. Mala som akési spuchnutejšie nohy. Rozchodila som to a už sa mi kráčalo veľmi príjemne. Obišla som TPD a smer domov. Prechádzala som sa asi hodinku. Trošku málo, ale aspoň niečo. Tie čižmy mi už lezú na nervy, už sa teším na lodičky. Dúfam, že budúci týždeň už bude bez snehu, ľadu a bude aspoň trošku nad nulou, keď už nie teplo. Došla som do dielne, prezula som sa do lodičiek a rozmýšľala, či ešte nepôjdem aspoň na chvíľku? Pohľad na hodinky povedal nie. Tak som sa odlíčila a prezliekla. Všetko som pekne krásne poupratoval. Došiel som domov, šup pred televízor. Manželka prišla až o hodinu po mne. Škoda, že som to nevedel skôr.

32. vychádzka en-femme

štvrtok, 26.10.2006

Prešla jar, leto, dokonca aj dosť veľká časť jesene a ja som nikde nebol vonku. Zima bola dlhá, poslednýkrát som bol začiatkom marca a potom prišli teplé dni, letný čas a už som si nevedel nájsť vhodný čas. V lete tomu dávam vždy voľno a teraz na jeseň som si našiel čas až teraz tak neskoro. V dielni stále niekto pracoval a tak som nemal kľúče od nej. Manželka mala nejakú firemnú akciu, ale tento krát to nebol dôvod, išiel by som aj bez toho. Z roboty som prišiel domov okolo štvrtej, doma som sa okúpal a oholil. Dobre som sa pri tom dorezal, tak som aj chvíľku váhal, či to má ešte význam? Ale aspoň som išiel do dielne skontrolovať stav. Skriňa bola zahádzaná bordelom, jedna lampa rozbitá so závitom ponechaným v objímke. Skriňu som si odhádzal a bol som vlastne rozhodnutý nikam neísť. Nakoniec som sa predsa len naštval a odhodlal. Veci som si rozmiestnil pod jedinou fungujúcou lampou, veľa síce nebolo vidno, ale čert to zober. Ponahadzoval som na seba svoj základ, obliekol som si červený pulóver, sivý nohavicový kostým, na nohy čierne lodičky s 9 cm podpätkom a 1 cm briketom a začal som s make-upom. Tie rany po holení celkom zmizli, tak som si zase dal pred seba vytlačené návody na make-up a pohral sa s ním. Celkom som bol s tým spokojný, či vlastne už spokojná. Na hlavu ešte čiernu parochňu, trošku ju bolo treba upraviť. Asi budem musieť venovať trochu času na umytie a učesanie všetkých parochní. Počkala som do 18:20 a nervózne som sa odvažovala vyjsť von. Stále niekto chodil hore dolu, tak som zaliezala späť a opatrne skúšala zase. Nakoniec som vyšla zadným vchodom a urobila okruh okolo domu. Bála som sa. Znovu som došla do dielne, nohavice ma moc neoslovovali, tak som si prezliekla dlhú antracitovú sukňu, čierne lodičky na 6 cm podpätku a čiernu vestu. Už odvážnejšie som vyšla von a zamierila smerom k TPD v Petržalke. Cestou som zavolala jednému z AZET-u, či je doma a či sa stretneme spolu aj s jeho priateľkou, ale ako vždy, zase nebol doma a práve išiel autom do mesta. Tak som ani nedošla k TPD a pochodila som si hore dolu po okolí domu. Topánky mi začali robiť otlaky na pravej nohe, tak som zase došla do dielne, že sa prezujem. Aj som sa trošku prezliekla, dala som si sivú, takú mierne dlhšiu minisukňu (tesne nad kolená) a obula moje najobľúbenejšie čierne lodičky na 9 cm podpätku. Chcela som vyjsť von, ale ten otlak už bol protivný a aj v druhých topánkach by sa len zhoršoval. Tak som to smutne zakončila, prezliekla sa späť do mužského, poupratoval, všetko poodkladal, odlíčil a čo ja viem, čo ešte a okolo ôsmej som bol aj doma. Konečne som zase začal.

33. vychádzka en-femme

štvrtok, 2.11.2006

V tento deň už v Bratislave začal poletovať prvý sneh, ani som si poriadne neužil lodičkové obdobie a už by som mal prejsť na čižmy? Prepásol som koniec septembra a celý október. Ale našťastie veľa snehu nenapadalo, vlastne nič nezostalo. Manželke som povedal, že sa v robote sťahujeme, čo bola aj pravda, ale že prídem neskoršie, lebo musíme niečo prerobiť. Aj to bola síce pravda, ale urobili sme to počas dňa. Z roboty som vypadol o tretej a domov som išiel zase autobusom, nech nemám unavené nohy hodinovou chôdzou. Ešte počas obedňajšej prestávky som kúpil novú 100 wattovú žiarovku, nech je v dielni svetlo a tmavú korekčnú tyčinku. Pred štvrtou som došiel do dielne a asi polhodinu som sa trápil s ulomenou päticou v objímke lampy. Nakoniec som ju dostal von, ale bola poškodená, a preto sa ulomila. Novú žiarovku som tam teda nedostal, ale vymenil som aspoň žiarovku v tej druhej lampe za omnoho silnejšiu, než tam bola. Potom som zatemnil okno, rozložil si veci a začal s prezliekaním a premenou na Petru. O základe už netreba stále hovoriť, na ten som si dal červený rolák, sivú minisukňu a čierne lodičky na 9 cm podpätku. Začal (-a) som sa hrať s makeu-pom a trvalo mi to veľmi dlho, ale výsledok si myslím, že stál za to. Aj som si to odfotil. Fotky sú ale nanič, s bleskom sú presvetlené, skoro bez detailov a bez blesku sú zašumené, lebo svetlo je na fotenie príliš slabé. A o pozadí fotiek ani nehovorím. Skúsim to pozadie odstrániť vo Photoshope a fotky dať do môjho albumu. Nakoniec som si dala čiernu parochňu, tmavomodrý kabát, zobrala kabelku a vyrazila von o 17:25. Urobila som okruh okolo domu, ale už sa mi bez tréningov ťažšie chodí vo vysokých lodičkách, tak som sa vrátila a zobrala si nižšie, cca 7 centimetrové tmavozelené, v tme skoro čierne. Vybrala som sa smerom k TPD a Bille, chodilo sa mi super, žiadne problémy, asi som nebola moc viditeľná, niektorí sa na mňa ani nekukli. Pred Billou som zavolala tomu známemu zo Zoznamky, či náááhodou nie je doma? Bol, ale práve išiel do mesta a pred chvíľkou vychádzal z parkoviska z Billy. Možno ma aj videl, ale nespomínal si, či vôbec niekoho videl? Vybrala som sa teda smerom domov a začali sa mi znova robiť otlaky na pravej nohe. Aj minule to bolo na pravej nohe, ale v iných topánkach. Čo sa mi zmenila noha? Po hodinke chodenia som došla do dielne a skúšala som si iné topánky, v jedným sa mi nohy vyzúvali, ďalšie mi tiež robili otlaky a nakoniec som si zobrala jedny z najkrajších, vlastne najkrajšie, čo mám. Sú také zamatové, čierne, na veľmi tenkom 8 a pol centimetra vysokom podpätku a tie mi sadli úžasne. Nerobili mi otlaky a majú takú dobrú klenbu, že chôdza v nich je skutočným pôžitkom. Ešte som si dala inú parochňu, tmavo gaštanovo hnedú a zase vyrazila do nočných ulíc Petržalky, okolo Ovsišťa hore dolu a po ďalšej hodinke som došla domov. Moc sa mi nechcelo, lebo to bolo naozaj super, jednoducho paráda. Nemohol som zase v tej robote trčať hlboko do noci, nie? Tak som to teda zapichla, prezliekla sa, odlíčila a úplne nakoniec aj prezula. Už som potom iba porobil poriadky, vyniesol smeti z dielne a prišiel domov o ôsmej. Doma som si už len sníval príjemne prežité dve hodinky. Aj tak mi ale niečo k tomu chýba. Už by to chcelo doprovod, návštevu nejakých obchodov, posedenie v reštaurácii, kaviarni, cukrárni. Aj som mal pokušenie vojsť do Billy alebo TPD, ale tam je príliš veľa svetla a to sa ešte sám neodvážim. Keď sa mi takýto zážitok podarí, hneď sa s tým pochválim.

34. vychádzka en-femme

utorok, 7.11.2006

Presne na dva roky od odhalenia spred dvoch rokov sme mali byť v robote dlho do večera, čo som aj žene doma oznámil, ale to odpadlo, tak som mohol už o tretej vypadnúť z roboty. Hneď som to využil na ďalšiu prechádzku. Domov som išiel autobusom, cestou som si ešte kúpil holiace planžety a hrebeň so širokými zubami na česanie parochní. Hneď som začal najprv s holením, zase som sa hnusne dorezal, nechápem prečo? Na základ som si dal úpletové šaty ako rolák, na to čiernu dlhšiu sukňu a lodičky na 9 cm podpätku. S make-upom som sa pohral, snažil som sa ho dávať čo najmenej, nech nevyzerám ako namaľované veľkonočné vajce. To porezanie po holení som vyriešil tak, že som chrastičky zmyl papierom namočeným vo vode a zvyšné bodky zakryl svetlou korekčnou tyčinkou, ktorou som aj zakryl fúzy aj bradu. Na make-upe som korekčnými tyčinkami rôznych odtieňov zosvetlil a vytmavil rôzne časti tváre podľa návodu a aj podľa obrázku, ktorý mám v albumoch. Celkom sa mi to podarilo, možno by bolo treba sa zamyslieť nad tvarom obočia. To nechám na nejakú kámošku alebo vizážistu (-stku). Podarilo sa mi dokonale zakryť tzv. modré tiene, čiže fúzy a bradu, normálne sa mi to páčilo. Potom som venoval cca 10 minút česaniu čiernej parochne, lebo už vyzerala hrozne strapato. Hneď vyzerala nádherne, mal by som ešte všetky tri poumývať, už sú dosť prepotené, veď som ich mal na tridsiatich štyroch vychádzkach a pár foteniach. A teória hovorí, že by sa mali prať po piatich prepoteniach. Medzitým sa zotmelo, napratala som veci do kabelky, dala si tú čiernu parochňu a tmavomodrý kabát. Pohľad do zrkadla ma celkom potešil. Vyšla som opatrne von, v topánkach sa mi zle kráčalo. Čo sa to stalo s tými mojimi najobľúbenejšími, s ktorými som dokázala chodiť celé hodiny bez problémov? Vrátila som sa, prezula iné s 8 cm podpätkom a 1 cm briketom a potom som sa prechádzala viac ako hodinu a pol. Najprv k TPD, kde som skúsila zase zavolať známemu zo Zoznamky, ale zase bol v robote. Potom cez Ovsište, najprv som chcela ísť smerom domov, ale chodilo sa mi úžasne, tak som si spravila ešte jeden veľký okruh okolo Ovsišťa. Občas som sa bála mužov v tmavých častiach, ale, našťastie, nič sa nestalo. Mám pocit, že ma buď nikto nespoznal a neodhalil alebo je už tolerancia na vyššej úrovni. Cestou domov za mnou jeden pubertiak popiskoval niečo ako fíha, asi som ho presvedčila, že som pekná dáma. Ale neprenasledoval ma. Už blízko domu som postretala a míňala rôzne skupinky ľudí a mám blbý pocit, že niektorí ma aj odhalili, nič som však nepočula. Rada by som vedela, ako je to v skutočnosti? Došla som do dielne, ale nechcelo sa mi vôbec končiť, tak som si iba prezula lodičky, tie najkrajšie na 8 a pol cm podpätku a prechádzala som sa tak, aby to boli dve hodiny dokopy. Zase som sa vrátila do dielne a začala sa dávať do mužského. Počas toho mi zavolala manželka, že keď už idem domov, že sa po mňa zastavia autom so synom. Vykoktal som zo seba, že ma zoberie kolega, že ešte musíme niečo dokončiť, ale ona to veru spoznala, že tu nie je niečo v poriadku. Vedel som, že je zle! Rýchlo som dokončil odlíčovanie a poriadok a veľmi opatrne vyšiel von, aby som ich ani náhodou nestretol. Videl som už zaparkované auto, tak som chvíľku počkal a došiel domov. Tam sa ma hneď spýtala, že či jej dokážem povedať, kde som bol, tak som sa radšej priznal. Ušetril som si jej výstup. A konečne som jej povedal, čo by som si predstavoval? Vôbec ju to neteší, je zmätená a nevie, čo si má myslieť? Čaká ma ešte veľa práce, ale dúfam, že nakoniec budeme obaja spokojní. Proces už začal. A ešte ku dňu. VOSR je asi mojim osudom, práve vtedy ma manželka odhalila a po dvoch rokoch zase pristihla. Našťastie, VOSR je len jeden deň v roku.