35. vychádzka en-femme

utorok, 19.12.2006

Mal som v robote ešte pár dní voľna na regeneráciu pracovnej sily, ktoré nám zamestnávateľ láskavo dáva ako takú doplnkovú dovolenku v počte štyroch dní. Ostatné som si vybral za presne stanoveným účelom, tento posledný preto, aby mi neprepadol. Rozhodol som sa ho stráviť celý deň v dielni, experimentovaním a fotením. A podvečer vyraziť na vychádzku. Takže ráno som si dobre pospal, potom som sa okúpal a skutočne dokonale, pomaly a trpezlivo oholil tak, že tzv. modré fúzy ani nebolo vidno. Samozrejme, že sa to úplne nedá, keď ich mám čierne, ale skoro tam neboli. Do dielne som došiel okolo pol desiatej doobeda. Základ som nahodil na seba za pár minút, na to som si dal čiernu sukňu, ktorú som vytiahol až pod prsia, nech je tesne pod kolená a na to vrch zo zeleného kompletu, niečo ako pulóver. Na nohy lodičky na 9 cm podpätku. K tomu som si vybrala čiernu parochňu, ktorú som trpezlivo asi polhodinu rozčesávala a upravovala. Cez bežné dni na to nemám vôbec čas. Asi si ich dám všetky tri odborne vyprať a upraviť niekde. Vytiahla som si notebook, pripojila sa do internetu cez mobilný modem a paralelne som chatovala a fotila sa. Kecala som s jednou babou, posielala som jej najnovšie fotky a tá to hodnotila a navrhovala mierne úpravy. Mám taký dojem, že sa mi dve fotky veľmi dobre vydarili. Aj tá učesaná parochňa úplne inak vynikla. Raz som si zabudla pri fotení okuliare na čítanie dať dole a celkom dobre to tiež vyznelo. Tá baba tvrdila, že vyzerám v nich ženskejšie. Celý deň som prechatovala, občas som spravila foto, celkové foto tela mi nešlo, lebo som nemala statív, niekde doma zmizol, asi ho niekto vyhodil ako už zlý. On aj bol, ale dal sa trošku použiť. Pomaly sa stmievalo, tak som si obliekla tmavomodrý kabát, zobrala kabelku a vyrazila von okolo pol piatej. Dala som si aj tie okuliare na čítanie na seba. Do diaľky som moc nevidela, ale bolo to znesiteľne. Nejako ma tie lodičky tlačili, tak som sa vrátila a prezula sa. Znova som vyrazila von a aj tie druhé ma tlačili, tak ešte raz a konečne ma netlačili čierne lodičky na 9 cm podpätku a 1 cm brikete. Prešla som okolo celého Ovsišťa, občas si ma niekto premeral pohľadom, škoda, že neviem čítať myšlienky. Topánky ma začali škarede odierať, už som videla krvavé otlaky. A akurát v mieste, ktoré bolo najvzdialenejšie od domova. Chôdza sa mi zmenila na utrpenie, ale musela som to už dôjsť. So sebazaprením som došla po hodine chôdze do dielne, otlaky už boli odtrhnuté, našťastie ešte nie krvavé. Prezliekla som sa a odlíčila. Nechápem, čo sa to stalo s mojimi nohami? Všetky topánky, aj keď sedia tak dobre ako aj predtým, tak mi robia problémy. Jedny ma tlačia, druhé sú na pätách voľné, čo predtým neboli. Asi netrénujem (:-((). Domov som došiel okolo šiestej pred manželkou, takže žiadne podozrenie nebolo. Už som si vegetil pred telkou. Fotky som už uverejnil v mojich fotoalbumoch, prístupných pre mojich priateľov. Škoda tých otlakov, mohlo to byť omnoho krajšie a aj dlhšie.

36. vychádzka en-femme

piatok, 9.2.2007

Manželka mala v robote firemné zimné športové dni a bola tri dni preč. Škoda, že mi doma trčal aj najmladší syn, mohlo to byť úplne inak. Ale aj tak som to v piatok využil a vyrazil na prechádzku. Už sa konečne vyskytli na chate baby, ktoré so mnou chcú ísť na vychádzku. Boli sme dohodnutí aj na piatok, ale nečakane jej do toho prišla návšteva brata s dieťaťom. Boli sme obaja dosť nahnevaní na to. Čo už? Zase som musel ísť sám. Do dielne som došiel okolo štvrtej. Holeniu som venoval dosť času a dával som si veľký pozor, nech sa neporežem a oholil som každulinký chĺpok, ktorý som cítil. Po základe som si obliekol červený rolák, sivú minisukňu, čierne lodičky na 9 cm podpätku, čiernu parochňu. S make-upom som sa hrala asi polhodinku, nebol to najlepší vrcholný výkon, ale dalo sa. O pol šiestej som ešte trošku učesala parochňu, zobrala na seba tmavomodrý kabát, hnedú kabelku a vyrazila von. Všetky ženy nosili čižmy, tak som zašla domov, lebo syn bol ďaleko, a zobrala som si manželkine čižmičky na vysokom podpätku. Zišlo by sa ešte pol čísla veľkosti naviac, ale netlačili ma. Vyšla som znova von a urobila veľký jeden a pol hodinový okruh okolo celého Ovsišťa. Krásne sa mi kráčalo, pohoda, ani som sa moc nebála medzi ľuďmi, tí si ma ani nepremeriavali podozrivo, skrátka pohodová vychádzka bez problémov. Žiadne otlaky ako po minulé vychádzky. Došla som v pohode do dielne tesne po siedmej, bolo mi ľúto končiť, ale odlíčila som sa, prezliekla do mužského a v pohode som došiel domov pred ôsmou. Škoda, že to nevyšlo s tou kámoškou. Hádam zase nabudúce.

37. vychádzka en-femme

pondelok, 19.2.2007

Od poslednej vychádzky som plánoval ísť von častejšie a nie sám, ale ako som si už mohol zvyknúť, vždy sa nájdu nejaké prekážky. Buď žena odvolá a zmení svoje plány, alebo kámoškám do toho vždy (!!!) niečo vojde. Tak som sa konečne rozhodol ísť zase sám. Manželka mala ísť k synovi pomáhať v novom byte, čo znamená, že pred desiatou domov nepríde. Z roboty som išiel domov pekne autobusom, nech si neunavím nohy. Vyrazil som pred štvrtou a pred piatou som už bol v dielni. Odhrabal som zavalenú skriňu s vecami, veľmi pomaly a veľmi dôkladne som sa oholil. Dával som si pozor, nech sa ani trošku neporežem, čo sa mi aj podarilo. Potom som nahodil základ, na to svetlobéžové úpletové šaty. Po dielni som behal ešte v lodičkách na 9 cm podpätku. Pustila som sa do make-upu, trošku som experimentovala. Nebol to síce môj vrcholný výkon, dokonca by som povedala, že priemerný, ale ukončila som to, prezula sa do čižiem s 9 cm podpätkom, učesala čiernu parochňu, nahodila na hlavu, na seba obliekla tmavomodrý kabát, zobrala kabelku a pár minút pred šiestou vyrazila von. Ešte som si zobrala okuliare, ktoré mám ale na čítanie. Údajne v nich vyzerám ženskejšie a trošku to maskuje aj líčenie. Má to aj inú, psychologickú výhodu, nevidím do veľkej diaľky a tým pádom mám pocit, že ani mňa dobre nevidia J. Pustila som sa cez Námestie hraničiarov okolo kanála po terase na Jungmannovej smerom k TPD a Bille. Spočiatku sa mi kráčalo trošku ťažšie, ale sústredila som sa, uvoľňovala svaly a po krátkej chvíľke z toho bola pohoda a krásna kolísavá ženská chôdza. Kráčalo sa mi naozaj perfektne. Došla som k Bille. Ešte počas cesty z roboty domov som sa snažil zohnať nejakú babu na prechádzku, ale bez úspechu. Pri Bille som skúsila zavolať tomu kámošovi, ale tento krát pre istotu ani nedvihol mobil. Nič to, v pohode som pokračovala domov, chodila som okolo väčších skupiniek ľudí, kde sa lepšie stratím. Zaujímavý bol prechod cez cestu, na jednej strane cesty ja sama a oproti aspoň 20 ľudí, ktorí vystúpili z autobusu. Čakali sme na semafore a pozerali na seba. Dosť ďaleko, aby ma mohli odhaliť a dosť blízko, aby som videla, že si ma muži obzerajú. Keď sme sa oproti pohli, v tom frmole si ma už nikto asi nemal čas si poobzerať. Išla som si v pohode ďalej, ešte pred posledným prechodom pre chodcov si ma jeden obzeral a mala som dojem, že ma chce osloviť, ale, našťastie, som bola v skupinke dvoch žien s deťmi, tak nakoniec zatočil vľavo a ja vpravo. Po hodinke veľmi príjemnej chôdze som došla späť do dielne. Všetko som zo seba zhodila, odlíčil som sa, dobre poumýval, uložil všetko do skrine, prezliekol som sa, poupratoval dielňu a zase zahrabal skriňu. Domov som došiel presne o pol ôsmej, mladší syn doma, čo ma prekvapilo, lebo mal byť spolu so ženou u staršieho syna. Žena doma nebola a syn mi povedal, že odriekli to murovanie bytu, lebo musela zostať v robote. Zase (!!!) mení plány. Tento krát to dopadlo dobre, lebo prišla až o pol desiatej. Medzitým som sa aj okúpal a odstránil všetky pachy, ktoré by mohla cítiť. Ležal som na gauči, pozeral telku a krásne ma ešte veľmi dlho svrbeli chodidlá.

38. vychádzka en-femme

utorok, 20.2.2007

Včera som bol na tridsiatej siedmej a podarilo sa mi ísť aj dnes. Zase som odišiel z roboty pred štvrtou a išiel domov autobusom. Pred piatou som došiel do dielne, odhrabal skriňu s vecami a najprv sa venoval dôkladnému oholeniu. Holiť sa po jednom dni po dôkladnom oholení nie je veru dobré. Trošilinku som sa aj dorezal. Niekde na internete som našiel radu, že pred vychádzkou je dobré sa dva dni neholiť, potom sa oholenie podarí najlepšie. Mám to overené, je to tak! Potom som sa rýchlo nahodil do základu, na to dal svetlé úpletové šaty a čierne lodičky na 9 cm podpätku. Pustila som sa do make-upu, tento krát som si dávala veľký pozor na čo najmenšie množstvá líčidiel. Oči sa mi podarili podľa mňa výnimočne krásne. Zase to nikto nemôže posúdiť L, ani osobne, ani na fotke, lebo som nemala foťák. Pohrala som sa aj s ústami podľa stránky www.pandoradepledge.com a na nej Make-up tutorial. Aj tie mi vyšli celkom dobre. Mám dosť úzku spodnú peru, tak som si nakreslila nové, väčšie a nepôsobilo to klaunsky. S hornou perou sa tieto experimenty zásadne nedoporučujú. Podľa mňa bol make-up veľmi dobrý. Ešte som na seba hodila čiernu parochňu, tmavomodrý kabát, vzala kabelku a vyrazila von. Nemám cvik s tými lodičkami, tak som sa vrátila a prezula do olivovozelených lodičiek na 7 cm podpätku. Prechádzala som sa 50 minút okolo Ovsišťa bez rušivých momentov. Akurát si ma ľudia viacej všímali ako včera. Sú možné dva dôvody, buď bol ten make-up naozaj dobrý a bola som pekná kočka, alebo!!! Alebo to svietilo, že nie som žena a mohol byť aj prúser. Ako to mám zistiť? Pred koncom prechádzky sa mi zase začali robiť otlaky, došla som síce bez nejakých väčších bolestí, ale otlaky tam boli a parádne. Do dielne som došla o desať sedem, všetko som zo seba zhodila a odlíčila som sa. Bolo mi strašne ľúto to dať preč, ale čo sa dalo robiť? Dôkladne som sa poumýval, poupratoval, zapratal skriňu a došiel kľudne domov. Doma bol iba syn, žena bola ešte na cvičení, tak som sa doumýval mydlom, dobre vydrhol tak, že už nebolo nič vidieť ani cítiť. Potom už len relax pri telke a, samozrejme, krásne svrbiace chodidlá.

39. vychádzka en-femme

štvrtok, 22.2.2007

Tento týždeň bol nejaký úspešný, bol som vonku trikrát! Odchod z roboty autobusom 15:50, začiatok prezliekania o desať minút päť. Holenie sa mi asi podarilo jedno z najlepších doteraz, úplne do hladka, skoro neboli vidieť modré fúzy. Základ klasika. Oblečenie také isté ako predchádzajúce dve prechádzky, čiže béžové úpletové šaty, čierne lodičky, čierna parochňa model Sydney a tmavomodrý kabát. Sústredím sa trošku na make-up. Najprv som si dal pred seba všetky obrázky tieňovania tváre a detaily očí a úst. Môžte si ich pozrieť v mojich verejných fotoalbumoch. Najprv som si dala veľmi jemnú vrstvu svetlejšieho make-upu, po anglicky concealer. Na modré fúzy som natrela jemnú vrstvu červeného rúžu a prstami všetko dobre votrela do pokožky a poroztierala dostratena, aby neboli ostré prechody. Kým to schlo, nakreslila som si očné linky. Dávala som si pozor na rady, kde to má byť hrubšie, kde sa to smie, a kde nie, stretnúť (horná a spodná linka), vytiahla som linku podľa návodu veľmi mierne smerom von. Už len toto urobilo celkom pekné oči. Potom som si dala zase veľmi jemnú vrstvu trošku tmavšieho (skoro nezbadateľne) make-upu a dôkladne votrela do pokožky prstami a vyhladila zase tak dostratena. Začalo sa to zaujímavo rysovať, modré fúzy nikde. Pokračovala som očami, na hornú stranu viečka po ohyb a na vnútornú stranu až po obočie som si dala tmavohnedé očné tiene a do vonkajších kútikov oka modré tiene. Namaľovala som si obočie tak, že som si najprv bodkami vyznačila obrys podľa takých kriviek od nosa, od stredu pier a tak podobne (viď. nákresy) a potom ich sivou očnou kontúrkou dokreslila a trošku hrubšie, ako mi radilo pár báb z Pokecu. Potom už len maskara na mihalnice a oči boli skutočne nádherné. Dlho som sa nimi kochala. Aj s ústami som sa pohrala, hornú peru som vyznačila skoro tesne na skutočný obrys a spodnú som potiahla o hodný kus smerom dole, ale nedotiahla som čiaru až po kútik, ale pár milimetrov skôr. Pozrite sa na stránke www.pandoradepledge.com na Make-up tutorial na toho chlapíka, čo vyzerá na záver ako Marilyn Monroe. Naniesla som si potom svetlohnedý rúž a poriadne naniesla lesk na pery. Korekčnou svetlou tyčinkou som si zosvetlila partie okolo nosa pod očami, pod dolnou perou trošku bokom a chrbát nosa. Všetko pekne dostratena. Ešte som si vyčervenila partie od lícnych kostí smerom hore a von, zase dostratena. Celú tvár som nakoniec jemne poprášila tuhým púdrom štetcom. A výsledok? Sama som sa pozerala na seba ako puk. A to som dosť sebakritická na seba! Určite najlepší výsledok v doterajšej histórii. Nakoniec sa to aj naučím. Nahádzala som veci do skrine, rôzne potreby do kabelky, zhasla a vyčkala, kým sa okolie ukľudní a vyrazila von. Na nohách som mala čierne lodičky s veľmi tenkými 8 a pol centimetrovými podpätkami a kráčalo sa mi v nich úžasne. Ale opätky už boli dosť zbrúsené, musím ich vymeniť, tak som si pre istotu išla prezuť iné, tiež čierne na 9 cm mierne hrubšom podpätku a 1 cm jemnom brikete. Pustila som sa smerom k TPD, kráčalo sa mi vynikajúco, ale ten leukoplast, čo som si dala preventívne, sa mi na pravej nohe zhrnul a o to to začalo drieť nepríjemnejšie. Pred Billou som zase skúsila zavolať známemu, ale výsledok, zase je niekde ďaleko. Cestou som si všímala ľudí a tí si všímali aj mňa. Počula som pár lichôtok za sebou, ako sa dvojice mužov rozprávali. Počúvala som slová typu kočka, krásne kozy, či vlastne dydy a také popiskovanie typu fíha. Žeby sa mi to už konečne podarilo??? Do dielne som došla po hodinke prechádzky, otlak ma pomaly prestával bolieť, čo znamenalo, že sa pretrhol a už krváca. A mala som pravdu, musela som topánky poriadne poumývať od krvi. Pančuchy nemám kde vyprať, budeme musieť niečo vymyslieť. Bolo mi strááášne ľúto skončiť, lebo som sa ešte mohla aspoň polhodinku, ak nie viac, prechádzať. Rýchlo som sa odlíčila, prezliekla a bolo po kráse. Poschovával som veci do skrine, poumýval som sa, poupratoval a o pol ôsmej som už bol doma.

40. vychádzka en-femme

pondelok, 26.2.2007

Uplynulý týždeň sa mi podarilo ísť von rekordných trikrát. Tento bude trošku slabší, najviac dvakrát, ale jedna vychádzka už je. Zase žena brigádovala u syna v byte, pre mňa tam ešte robota nebola, tak som sa vybral z roboty pred štvrtou domov, a zase autobusom. Ešte počas obedňajšej prestávky som si kúpil leukoplast ako preventívne opatrenie proti otlakom. Kúpil som si taký, čo lepí po celej časti, nech sa nemôže zhrnúť ako minule. O trištvrte na päť som už bol v dielni a začal. Dôkladne som sa oholil, už získavam techniku a grif, zase bola detská prdelka oproti mne hustá kožušina. Ešte na druhý deň večer to bolo stále hladké oholenie ako holiacim strojčekom. Ešte som sa poumýval, hlavne nohy a zamkol sa v dielni. Základ už je rutina, oblečenie si moc vyberať nemôžem, zase béžové úpletové šaty. Samostatne by mi asi nesedeli, bolo by ich potrebné zúžiť, nech ma trochu obťahujú a vidno ženské krivky. Ale pod kabát sa dajú nosiť a keď si dávam na ne aj dlhšie sukne, vyzerajú ako pulóver. Obula som si čižmy. Už majú opätky dobre rozbité, musím ich dať vymeniť, ale musela som si ich zobrať, lebo na lodičky dnešok určite nebol, ráno bol všade sneh. To by ešte nebolo to najhoršie, hádam by sa dali aj lodičky zobrať, ale ten krvavý otlak z predchádzajúcej prechádzky ma bolel v lodičkách dosť silno napriek leukoplastom, čo som si na ne nalepila. V čižmách som ich vôbec necítila. Začala som s líčením, oči sa mi podarili tak dobre ako na predchádzajúcej vychádzke, ale ústa nie a nie. Furt sa to nejako roztekalo a neviem prečo? Minule to všetko zostávalo tam, kde som to nakreslila. Nakoniec to bolo ako tak znesiteľné. Zobrala som si ešte čiernu parochňu Sydney, tmavomodrý kabát, veď aj tak nič iné nemám, nahádzala do kabelky veci a opatrne vyšla von. Dnes som mala v pláne ísť na inú stranu ako chodievam. Tak som sa vybrala smerom k Zrkadlovému Háju. Najprv bola moja chôdza trošku strnulá, ale vedome som sa uvoľňovala a o chvíľku som sa už vznášala na podpätkoch. Táto časť je akási osvetlenejšia, viac ľudí aj viac áut tam chodí. Ale to mi nevadilo, aj keď mám pocit, že si ma ľudia viacej všímali ako zvyčajne. Pri zdravotnom stredisku som poslala SMS-ku jednej babe, čo blízko býva a plánujeme s ňou ísť von, že som tu a či nepríde. Odpoveď som nedostala a neprišla ani na druhý deň. Ani na pokeci nie je, takže je asi mimo, možno na dovolenke. Uvidíme neskôr, kde bola? Ešte som došla skoro až po Technopol, ale pomaly som sa otočila smerom domov. Najviac nemám rada dvojice a skupinky mužov. Mám pocit, že je tých mužských dvojíc nejako priveľa! Dnes mi síce dali pokoj, ale trošku som sa bála, že ma oslovia. Domov som došla v pohode, musela som končiť, lebo žena sa mohla vrátiť kedykoľvek. Odlíčenie, odstrojenie, poumývanie a poupratovanie už opisovať nebudem. Opätky na čižmách už boli úplne zničené, už ich musím dať opraviť. Pri tom odlíčovaní sa príšerne zle odlíčujú očné linky na spodku očí. Všetko už je čisté, ale zospodu sa stále ťahajú čierne šmuhy. Doma som ich mydlom už dobre umyl, ale čo mám robiť kým prídem domov? Odlíčovače sú síce dobré, ale žena by to podľa vône poznala. Domov som došiel pred pol ôsmou, doma ešte nikto, tak som sa dobre poumýval, aj tie oči a zaľahol k telke.

41. vychádzka en-femme

štvrtok, 6.3.2007

Manželka chodieva každý utorok a štvrtok cvičiť, ešte sú relatívne krátke dni, aj keď sa rýchlo predlžujú, tak to trošku využívam. Z roboty som vypadol už dosť skoro, po pol tretej, domov došiel autobusom pred pol štvrtou. Ešte som si bol kúpiť pár drobností, ako je mydlo na zmytie make-upu, vatové tampóny, nejaké papierové utierky som zobral z roboty a hlavne som kúpil do topánok tzv. pätičky. Usúdil som, že keď sa mi vyzúvajú a derú ma topánky, je lepšie si tam nalepiť tie pätičky, ako si dávať do nich vložky. Všetko som si rozložil na stole a na začiatok som sa dôkladne oholil. V tomto som už získal dobrú prax, tie zostávajúce modré fúzy už nie je problém ľahko a dobre zamaskovať. Nahodil som na seba základ, na to tie béžové úpletové šaty, čiernu dlhšiu sukňu a lodičky s 9 cm podpätkom a 1 cm briketom, upravené pätičkami a už bez vložiek do topánok. Pre istotu som si ešte nalepil na päty leukoplast. Make-up sa mi celkom podaril, aj keď to nebol ten vrcholný výtvor. Dala som si na seba čiernu vestu, čiernu parochňu, nahádzala veci do kabelky a vyšla o šiestej von. Ešte bolo dosť svetlo, odvaha ma trošku opustila, tak som sa ešte vrátila, sukňu a vestu vyzliekla a zobrala si zase ten tmavomodrý plášť, či kabát. O púhych desať minút už bola tma, tak som sa zase vybrala smerom k Technopolu. V upravených topánkach sa mi kráčalo vynikajúco, dosť často sa mi stávalo, že som išla v skupinke ľudí od zastávky autobusu, alebo sa zboku pripojila nejaká rodinka a kráčali sme vedno spolu. Vcelku v pohode som sa dotrepala k Technopolu, lákalo ma zavolať kámoške, nech sa príde aspoň pozrieť, ale nakoniec som sa ovládla a nezavolala je. Necíti sa nejako dobre a aj počas minulej vychádzky bola v zlom psychickom stave, zabil sa jej kamarát pri autonehode. Otočila som sa a práve vtedy ma zase začala tlačiť pravá topánka a zase sa mi začal tvoriť otlak. Pozrela som si to a ten sprostý leukoplast sa mi zhrnul dole a jeho horný okraj ma odieral. To je ale kvalita leukoplastov, vôbec nelepia. Došla som po hodine prechádzky domov, ešte išla okolo mňa jedna pani a tá mierne ustúpila a oskenovala ma od hlavy po pätu. Asi ma odhalila a aspoň si ma premerala, či mám asi vkus. Škoda, že sa mi neprihovorila a nepovedala mi, čo a ako? Toho sa od náhodných okoloidúcich asi nedozviem, iba ak od debilov, čo mi ale dajú najavo niečo iné. Došla som do dielne, odstrojila som zo seba všetko, ten otlak bol, ale iba mierne krvavý, žiadna paseka. Všetko som dal do poriadku, poupratoval, make-up som zmyl mydlom, je to paráda, všetko bez problémov zišlo, aj vône šminkov. Domov som došiel v pohode o pol ôsmej ešte pred manželkou.

42. vychádzka en-femme

utorok, 13.3.2007

Zase mala manželka cvičenie, takže predpokladaný príchod domov je po ôsmej, okolo štvrť na deväť. V nedeľu som bol vynášať smeti a zobral som aj celú nádobu, lebo som nevedel vybrať vrecko bez roztrhnutia. Pri kontajneroch boli položené tri veľmi zachovalé ženské topánky, asi len podľa dotyčnej vypadli z módy, alebo sa jej jednoducho už prestali páčiť. Jedny boli také svetlomodré letné šľapky na cca 5 cm podpätku, druhé boli nízke čižmy z imitácie hadej kože na cca 8 cm podpätku a posledné boli mokasínové špicaté lodičky na 6 cm veľmi peknom a tenkom podpätku. Nie sú síce nejaké nádherné, ale ideálne na nosenie do nohavíc. A napodiv všetky presne moje číslo - 39! Všetky mali úplne nové opätky, ešte nenosené. Smeti som vyhodil a topánky hodil do tej nádoby a tak doniesol domov, odskúšal a ako dobrý úlovok som ich bol schovať do dielne na ďalšie použitie. V utorok som odišiel z roboty pred štvrtou a zase autobusom. Absolvoval som všetky úvodné procedúry, o ktorých stále píšem, takže už to začína byť aj nudné. V oholení som už profesionál, neporežem sa a je to úplne nahladko. Toto sa treba dôkladne naučiť. Všetky baby mi to zase odmietli, tento krát mal syn jednej z nich narodky, takže oslavovali a druhá mi zložila mobil, že teraz nemôže hovoriť. No, čo už, nie a nie to vyjsť. Rozhodol som sa ísť dnes trošku inak. Na základ som si dala pre zmenu sivý nohavicový kostým z Quelle a k tomu tie novonadobudnuté mokasínové lodičky. Dobre držali na nohe, lebo sú vpredu zakryté dosť vysoko a sťahované gumou. Tých 6 cm nebolo ani cítiť, ale predsa som mala pocit podpätkov a tento je veľmi pekný a tenký. S make-upom som bola hotová relatívne rýchlo, podaril sa mi, asi jeden z tých najlepších. Na to už len čiernu parochňu Sydney, do ruky kabelku s vecami, zhasla som v dielni a po šiestej som chcela vyjsť von. Vonku bolo svetlo ešte o 6:10. Veľmi rýchlo sa tie dni predlžujú, ešte minulý štvrtok bola o takomto čase už tma a dnes to isté až o 10 minút neskôr. Akurát na potvoru sa práve vtedy na chodbe rozbehol poriadny ruch, stále niekto chodil hore dolu, takže som nemohla vyjsť. Toto je najkritickejšia časť vychádzok. Z dielne predsa nemôže vychádzať ohodená kočka v lodičkách (:-). Až po desiatich minútach sa to všetko ukľudnilo a mohla som vyjsť von. Vybrala som sa okolo Ovsišťa, ale opačným smerom, než zvyknem. Kráčalo sa mi nádherne, tie topánky boli ako papučky. Tie nohavice mali jednu výhodu, na tieňoch som sa mohla pozorovať, že sa pekne žensky vlním a kráčam uvoľnene. Ľudia si ma všímali tak normálne, nezdalo sa mi, že podozrievavo, iba jeden muž na mňa čumel trošku viac, ale ako ma videl, to netuším. Dúfam, že ako babu vhodnú do postele (:-). Chodila som si hore dolu, žiadny priamy smer domov. Skutočne som si túto vychádzku užívala. Trvalo to skoro hodinu a pol, žiaľ, musela som skončiť okolo pol ôsmej. Došla som do dielne, tam som si ešte skúsila bývalé najobľúbenejšie lodičky a skúsila okruh okolo domu. No, nebolo to také ako v minulosti. Chýba tréning a vek sa tiež pod to podpisuje. Buď budem trénovať, alebo si vymením všetky 9 cm lodičky za 7 - 8 centimetrové. Potom som sa už iba prezliekla, všetko som dal do poriadku, na make-up som išiel zase mydlom, to je asi najlepšie a najúčinnejšie. Domov som prišiel ešte pred manželkou a mohol som tvrdiť, že som doma už dlho, predlho.

43. vychádzka en-femme

štvrtok, 15.3.2007

Manželka išla zase cvičiť, tak som si povedal, že idem zas. Ráno mi manželka povedala, nech už nenosím tie teplejšie topánky, lebo už je teplo, tak som si zobral iné a tie mi spravili zase krvavé otlaky, ale cca 2 cm nižšie ako mi robili lodičky. Myslel som si, že kvôli tomu ani nepôjdem dnes nikam. Ako už klasicky, som prišiel domov autobusom pred piatou. V krátkosti, odhrabanie skrine, oholenie, umytie nôh, základ a ide sa na vec. Minule som mala sivý nohavicový kostým z Quelle. K tomu je aj taká minisukňa cca 5 cm nad kolená. Rozhodol som sa dnes pre tú sukňu. Asi to nebolo najvhodnejšie rozhodnutie. Takže červený rolák, sivá minisukňa a k tomu sivá vesta. Líčenie sa mi zase podarilo podľa mňa veľmi dobre, už len čierna parochňa Sydney, krásne čierne semišové lodičky na 8 a pol cm veľmi tenkom podpätku. Ako som písal niekde v predchádzajúcich vychádzkach, mal by som vymeniť podpätky, ale povedala som si, že nebudem dlho, tak ich nezničím úplne. Von som vyrazila o 18:15, bolo ešte dosť svetlo, na chodbe nebolo nikoho. Chodila som okolo domov a na potvoru chodili okolo susedia - kamaráti, čo ma dobre poznajú. Buď som sa im obrátila chrbtom a robila sa, že pozerám SMS-ky na mobile alebo som sa poškrabkala na hlave a tým som si rukou zakryla tvár. Dúfam, že to bolo dostatočné. Chodilo sa mi síce fantasticky, nové otlaky boli mimo zóny drania lodičiek, ale s tým veľmi tenkým opätkom som sa stále zabárala do bežne neviditeľných dierok v asfalte, tak som sa po 15 minútach išla do dielne prezuť, nech si ich úplne nezničím. Prezula som sa do čiernych lodičiek s 9 cm podpätkom a s 1 cm briketom. Minule som si ich upravila tými pätičkami, takže aj v nich boli všetky otlakové miesta mimo dosah. Vyšla som von a išla som smerom k trhovisku pri pošte okolo Liedla. Jeden starší pán si ma dôkladnejšie vyobzeral, ale ako ma videl, to veru neviem. Pri Liedli boli dvaja muži, ktorí mali na sebe nejaké reklamné tabule a keď ma zbadali, hneď sa za mnou vybrali. Stála som na prechode pre chodcov a keď už boli blízko, prešla som aj na červenú. Uf, v poslednej chvíli! Na trhovisku ďalší sused aj so psom, ale ten sa na mňa, našťastie, ani nepozrel. Povedala som si, že kvôli času sa nebudem dlho prechádzať, tak som sa rozhodla spraviť si taký okruh a ísť späť. Zrazu sa začala okolo mňa obšmietať skupinka detí na bicykloch a skateboardoch. Vždy sa obzreli, keď ma míňali odzadu. Mala som minisukňu! Išla som si v kľude ďalej, keď som za sebou počula už dospelejšie hlasy. Bolo to, našťastie, v dobre osvetlenej časti sídliska, ale nebolo mi všetko jedno. Potom ma predbehli, obzreli si ma akože nenápadne a počula som, že "ide za nami". Oni sa pustili po prechode ulice vpravo a ja vľavo najkratšou cestou do dielne. Ako ma tí šarvanci videli? Ako sexi babu v minisukni? Mam síce silnejšie, ale pekne rovné nohy a pančuchy vyhladzujú svaly. Práve dnes som jednu takú so silnejšími nohami (asi ako ja) videl a bola veľmi príťažlivá. Alebo ma prehliadli, hoci ma videli iba zozadu a až neskôr si ma prišli poobzerať. To by bolo horšie a musel by som prehodnotiť svoju odvahu chodiť von. A možno ma odhalili už tie malé deti a zavolali starších kámošov. Mala som toho už dosť, tak som chcela ísť domov. Na chodbe ktosi bol, tak som obišla dom a stále tam bol domový dôverník a bavil sa s nejakou pani. Stáli tak, že by som musela prejsť okolo nich a videli by ako idem do dielne. To je neprípustné. Stáli tam a kecali viac ako 15 minút, čas príchodu manželky domov sa rýchlo blížil a ako som tam stála pri vchode, samí susedia a susedky chodili okolo. Nebolo mi všetko jedno. Nakoniec svetlo zhaslo, rýchlo som prešla dnu. Bolo už pol ôsmej! Už iba všetko prezliecť, dať dole make-up mydlom, poupratovať a rýchlo domov. Domov som to stihol, našťastie, včas, ešte pred manželkou tesne pred ôsmou. No, boli to skoro samé prúsery.

44. vychádzka en-femme

utorok, 20.3.2007

Ako je už známe, zase bola žena na cvičení, tak som si vyrazil do nočných ulíc. Pre istotu som povedal, že prídem neskôr, lebo čosi v robote prerábame, v princípe to aj bola pravda, len to bude neskôr. Domov som šiel pešo, lebo som úplne na to zabudol a spamätal som sa, keď už som bol ďaleko. Ale tento krát to nemalo negatívny vplyv. Cestou som videl jednu babu v zelenom roláku, čiernej sukni a čiernom kabáte (taký istý model ako mám ja ten tmavomodrý, v tme skoro čierny), skoro ako mám ja komplet z Quelle. Dobre to vyzeralo, takže bolo o oblečení rozhodnuté. Do dielne som došiel o trištvrte na päť. Znova odhrabanie skrine, dôkladné oholenie a základ. Bolo oproti minulej prechádzke chladnejšie, tak to oblečenie bolo aj vhodné. Čierna sukňa tesne pod kolená a zelený rolák, čierne lodičky na 9 cm podpätku a 1 cm brikete a mohla som sa pustiť do líčenia. Trošilinku som ho modifikovala, hlavne očné linky a na oči používam dva odtiene očných tieňov, hnedý na viečko a vnútorný kútik a modrý hore smerom von. Tento krát som zväčšila plochu pre modrý tieň na úkor hnedého. Obočie som si nakreslila hnedou farbou namiesto čiernej, bolo to hneď prirodzenejšie. Vytieňovala som si tvár podľa toho návodu z internetu, viackrát som si prešla mihalnice mascarou. Mám ich kratšie a redšie, než by sa patrilo, ale trošku to pomohlo. Ústa sa mi podarilo nakresliť na prvý pokus a boli naozaj pekné a zvodné, len keby som to vedela vždy zopakovať. Vonku bolo ešte svetlo, tak som musela čakať do 18:20. Ešte som napísala jednej kámoške SMS-ku, či sa nepridá, ale neodpovedala, lebo mala vypnutý mobil, ako mi na druhý deň povedala. Zobrala som si ešte čiernu parochňu Sydney. Pravidelným česaním, čomu venujem asi 15 minút, sa už stala naozaj krásna a podľa mojich predstáv. Pozerala som sa na seba v zrkadle a fakt som sa čudovala ako sa mi to dnes podarilo? Obliekla som si kabát, zobrala kabelku a vyšla z dielne von. Na chodbách bol kľud, tak som vyšla zadným vchodom a pustila sa smerom k Technopolu. Kráčalo sa mi fantasticky, topánky mäkučké a pohodlné, asi sa stanú mojimi najobľúbenejšími. Cestou ma napadlo, že zájdem až k Tescu, kde robí ďalšia kámoška a zavolám ju von, nech sa na mňa pozrie. Tak som odbočila doprava pri kultúrnom stredisku, smer Tesco okolo Kauflandu. Cestou som míňala veľa ľudí, niektorí sa ani neobzreli, niektorí si ma prezreli, ale nemala som pocit, že zle. Došla som k Tescu a zavolala kámoške. Zamkla krámik a vyšla ma hľadať na parkovisko. Zaregistrovala, že vraj krásnu elegantnú dámu, ale nespoznala ma! Hľadala ma všade inde na parkovisku po autách. Až keď som vyrazila smerom k nej, pochopila, že som to ja. Hovorila, že je šokovaná, že ma vôbec nespoznala, že vyzerám dokonale a aj ten make-up ocenila. Podľa fotiek mi práve ona hovorila, že s tým make-upom niečo skúsi. Celých 5 minút si ma obzerala a nešetrila lichôtkami. Chcela aby som s ňou išla dnu do Tesca, ale to som sa ešte neodvážila, možno nabudúce. Ešte som kráčala od nej a k nej aby mi ohodnotila aj chôdzu a veľmi sa jej to páčilo. Ešte mi povedala, že mám také jebavé oči, že muži si ma určite obzerajú s obdivom. Tak ju to nabudilo, že na budúci týždeň si chce vymeniť smenu a vyrazíme spolu. No, uvidíme. Škoda, že sa už musela vrátiť, rada by som sa s ňou trošku poprechádzala. Aj mňa už začal trošku tlačiť čas, tak som sa vydala ďalšie tri kilometre na cestu domov. Už som bola omnoho odvážnejšia, asi mi stúpla sláva do hlavy, ale nebála som sa aj pozrieť ľuďom do očí. A môj dojem bol, že aj keď zaregistrovali čosi podozrivé, neboli si si istí a medzitým som už bola ďaleko a chrbtom. Skôr sa mi ale zdalo, že nezaregistrovali nič. Kráčalo sa mi v topánkach nádherne, úplne bez problémov, ale posledný kilometer ma začali jemne omínať na pravej nohe, na mieste ešte celkom nezahojeného bývalého krvavého otlaku. Ale žiadny nový otlak sa nevytvoril, bolo to iba také malé nepohodlie. Keby tam nebol nezahojený otlak, nič nepríjemné by sa nestalo. Asi tieto lodičky zaujmú miesto najodľúbenejších. Do dielne som sa vrátila presne o 20:00, vôbec sa mi nechcelo skončiť, tak som si ešte prezula lodičky, zobrala so si tie moje najlepšie na 9 cm podpätku a už sa mi v nich kráčalo veľmi dobre, na rozdiel od minulých pokusov. Ale otlak visel vo vzduchu, tak som to radšej nedráždila a vrátila sa späť do dielne a skončiť. Odstrojenie, odlíčenie mydlom, upratanie dielne a domov som došiel o 20:35. Žena už bola doma, ale nič neobvyklé si nevšimla a dokonca bola v ten večer aj milá na mňa. Takže, čo mi z toho všetkého vyplýva? Mám dosť otázok. Tá predchádzajúca vychádzka nemusela byť o odhalení, ale o osamelo kráčajúcej sexi babe, ktorú treba pretiahnuť. Videli ma predsa dlho iba odzadu, mala som minisukňu, lodičky na vysokom podpätku a, že vraj, moja chôdza je veľmi žensky prirodzená (keď sa snažím, v bežnom živote nie). Mala som mať odvahu vojsť do Tesca? Na Pokeci mi tvrdili, že nie, lebo to svetlo je tam kruté a odhalí všetko. A tam chodí aj všelijaká zberba. Mám sa už odvážiť von aj za denného svetla? Na pražiace slnko asi nie, ale do zamračeného počasia? Ešte potrebujem aspoň dve, tri ohodnotenia od iných ľudí, výlučne báb, lebo tie majú lepšie pozorovacie schopnosti a hormóny im nezastierajú zrak. Jedno je ale isté, už som omnoho zručnejší v líčení a maskovaní. Na budúci týždeň je už letný čas, bude aj teplo, asi to bude letná prestávka. Stratím tréning chodenia, aj iné zručnosti a v septembri, októbri zase začnem od začiatku.