45. vychádzka en-femme

štvrtok, 22.3.2007

Povzbudený predchádzajúcou vychádzkou som sa rozhodol vyraziť aj dnes. Žena bola na cvičení, plánoval som preto iba takú kratšiu vychádzku, nech moc nedráždim neskorými príchodmi domov. Zase som išiel domov pešo, doma som sa okúpal a dokonale oholil. Do dielne som došiel o piatej. Nahodil som na seba základ a to isté oblečenie ako minule, okrem pančúch, lebo staré som už musel vyhodiť a zobral, či už zobrala som si krásne lesklé telovej farby. A povedala som si, že si zoberiem tie moje pôvodné najobľúbenejšie lodičky na 9 cm podpätku. Tréning už mám, tak žiadny problém. Dlhšie som sa hrala s líčením, snažila som sa dosiahnuť to, čo na predchádzajúcej vychádzke a dosť sa mi to aj podarilo. Nevadilo mi, že to dlhšie trvá, lebo vonku bolo ešte dosť silné svetlo. Tak ako aj minule som vyrazila von pred pol siedmou zadným vchodom a moja trasa viedla smerom ku kultúrnemu stredisku, potom ku Kauflandu, tam cez prechod pre chodcov na druhú stranu a tou istou trasou späť. V lodičkách sa mi konečne po dlhšej dobe zase kráčalo nádherne, ten tréning častejšími vychádzkami pomohol. Počas prechádzky sa nestalo nič výnimočné, až na to, že si ma asi viac obzerali ženy. Prečo? Konkurencia, či majú predsa len lepšie vyvinuté pozorovacie schopnosti? Tak ma lákalo pri jednej osamelej žene sa jej to spýtať. To by ale už bola poriadna drzosť, že? Muži si ma obzerali tiež, ale nečumeli drzo. Nebála som sa vôbec ísť aj proti veľkej skupine práve vychádzajúcich z autobusu. Cestou naspäť sa mi nechcelo ešte ísť priamo domov, tak som odbočila na Námestie hraničiarov a išla si pozrieť výklad obchodu s topánkami. Nič moc tam nebolo, až na jedny. Čas sa už krátil, tak som išla už priamo do dielne, všetko dole, čo sa mi veľmi nechcelo, odlíčenie, poupratovanie a domov som došiel o ôsmej. Ešte v dielni mi žena zavolala, že už ide domov na bicykli, tak som si poriadne švihol. Ženu som predbehol, ležal som už v klasickej polohe pred telkou. Tentoraz neboli žiadne otlaky, chôdza bola skutočným pôžitkom.

46. vychádzka en-femme

utorok, 27.3.2007

Z roboty som sa vybral zase priamo do dielne, kde som prišiel o 17:20. Obvolal som kámošky, ale žiadna nechcela ísť, Ivet musela so synom na pohotovosť, Vlasta bola v práci až do deviatej večer. Takže zase sám. Na seba som si dala to isté, čo na predchádzajúcich vychádzkach, líčenie už bolo zase lepšie a lepšie a okolo 19:20 až 19:30 som vyrazila von. Stále sa okolo prechádzali známi susedia, aj v zadnom vchode, tak som musela trošku počkať, kým sa to uvoľní. Zamierila som zase smerom k zdravotnému stredisku, ale nejako ma boleli nohy v 9 cm lodičkách, tak som vošla do lesíka, kde som si ich prezula a vzala som si čierne lodičky na 9 cm podpätku s 1 cm briketom. Už ma nič nebolelo, netlačilo, tak som kráčala okolo zdravotného strediska, okolo Kauflandu, Alfy, Eldorado Binga a popri domoch na druhej strane kanála som prešla k policajtom a potom už iba priamo o 20:45 do dielne. Prezlečenie, odlíčenie, poupratovanie a domov som prišiel o 21:15. Podrobnosti vychádzky, zážitky a podobne si už moc nepamätám, lebo som bol lenivý to napísať (iba som si urobil strohé poznámky) a píšem to skoro sedem mesiacov po vychádzke. Medzitým som už nebol ani raz. Ale už sa zase chystám, sezóna sa začala.

47. vychádzka en-femme

utorok, 23.10.2007

Skoro sedem mesiacov som nebol na žiadnej vychádzke, občas som si trošku posníval a popredstavoval, ako som na vychádzke, ale iba občas a venoval som sa iným pekným a dobrodružným činnostiam. Mal som tento rok osem týždňov dobrodružných dovoleniek a z poslednej sme sa vrátili až v polovičke októbra. Priamo do vychádzkovej sezóny. Manželka mala firemnú husacinu, takže nastal ten správny čas. Už dlho sme plánovali spoločnú vychádzku s kámoškou Vlastou, ale, ako vždy, zase problém. Strašne lialo a ona zmokla a premrzla tak, že by nevyliezla von za nič na svete. Takže zase som musel ísť sám. Z roboty som odišiel po pol štvrtej a do dielne som dorazil o pol piatej. Rýchlo som sa trošku poumýval, nahodil som si na seba základ, čiže všetky vypchávky a pančuchy, a oholil som sa, čo bol dosť problém s tými tupými planžetami, ale trpezlivosťou som to dokázal. Obliekla som si čiernu sukňu tesne pod kolená, zelený rolák a čierne lodičky s 9 cm podpätkom a 1 cm briketom a pustila som sa do líčenia. Zase sa mi podarilo, aj keď to nebol vrcholný výkon. Ešte som si trošku učesala čiernu parochňu, trošku to trvalo, po tých siedmych mesiacoch sa sama pozapletala. Potom šup s ňou na hlavu, tmavomodrý kabát na seba, kabelku, dáždnik a bez obáv som vyrazila von. Trošku som ešte počkala, kým sa ukľudní ruch na chodbe. Bolo to po pol šiestej, ešte nebola úplná tma, ale dáždnikom sa dalo vynikajúco kryť. Vyrazila som smerom k Technopolu, ale veľmi dlho som nechodila v lodičkách, tak som sa po desiatich minútach vrátila do dielne a prezula som sa do mokasínových špicatých lodičiek na 6 cm tenkom podpätku. V nich to už išlo bez akýchkoľvek problémov, ale vpredu nie sú celistvé, ale poprešívané, takže sa mi do nich nabrala voda v každej mláke. A bolo ich toľko, že sa niektoré nedali ani obísť. V kuse som mala mokré nohy, ale v teple. Došla som k Technopolu a skúsila zavolať ďalšej kámoške Ivet, ale oba mobily mala nedostupné, bola v divadle ako som zistil ďalší deň. Tak som sa otočila späť domov. Nemohla som sa poprechádzať do sýtosti, lebo čas návratu manželky a syna domov ma tlačil. Skončila som o pol ôsmej, odlíčenie, prezlečenie, poriadok a po ôsmej som bol doma. Bola to veľmi príjemná prechádzka, pod tým dáždnikom nebolo ani vidieť, či si ma niekto obzerá a ja som tiež nič neregistrovala.

48. vychádzka en-femme

utorok, 30.10.2007

Zase som bol dohodnutý s kámoškou, že vyrazíme spolu, ale, ako vždy, niečo jej do toho prišlo, nejaké vybavovačky s rodinou. Už si zvykám, že to tak skoro nebude. Z práce som odišiel o 15:15 a po štvrtej som začal s prezliekaním. Po základe som si obliekla najprv úpletové šaty, čiernu dlhú sukňu, čiernu vestu a obula čierne lodičky na 9 cm podpätku a 1 cm brikete. Pohrala som sa s líčením, ešte to stále nie je tá dokonalosť čo pred siedmymi mesiacmi, ale dalo sa. Na hlavu ešte čiernu parochňu a o 17:15 som vyšla von, bolo trošku chladnejšie, aj keď mne nie, ale ľuďom sa to asi zdalo divné, lebo si ma dosť obzerali. Od škôlky som sa vrátila do dielne, lebo som sa cítila nebezpečne odkrytá. Dala som si dole sukňu, takže zostali iba úpletové šaty a zakryla som sa tmavomodrým kabátom. Už som bola kompatibilná s vonkajším počasím a teplotou. Vydala som sa smerom k Technopolu, ale začal sa mi robiť na pravej nohe otlak, tak som sa na Hrobákovej otočila, že idem späť. Bolo mi to veľmi ľúto, lebo sa mi chodilo veľmi dobre. Mala som ale pocit, že všetci na mňa čumia. Zase neviem, čo videli a čo si mysleli? V dielni som sa prezula do čiernych lodičiek na 9 cm podpätku, ktoré ma nikdy nedrali a vyšla som si spraviť okruh okolo domu. Napodiv sa mi chodilo úžasne, ale zase na mňa všetci čumeli, vrátane známej susedy, ktorá ma, dúfam, nespoznala. A pozrela sa dosť zdesene J. Tak som to vzdala a o 18:30 som vošla do dielne a skončila som. Prezlečenie, odlíčenie, poumývanie, poupratovanie a domov som prišiel o 19:15.

49. vychádzka en-femme

sobota, 10.11.2007

Manželka bola u svokra vypratať byt a ja som mal na noc zo soboty na nedeľu nariadenú prácu od 22:00 do nedele rána, takže ideálna situácia na vychádzku. Volal som ešte Vlaste, ale tá zase nemohla, mala návštevu vnúčeniec. Okolo druhej poobede som sa doma poriadne okúpal, veľmi dôkladne oholil úplne nahladko bez modrých fúzov a bez porezania! Pre istotu som si nalepil na nohy náplaste proti otlakom. Synovi som povedal, že už idem do roboty a došiel som do dielne o 15:30. Trošku som modifikoval základ, ako prvé pančuchy som si dal samodržiace, veľmi príjemné na nosenie a nedal som si korzet, lebo pod kabátom brucho nevidno a predsa len trošku zavadzia pri nosení. Obliekla som si čiernu sukňu pod kolená, červený pulóver, obula som si čierne lodičky s 9 cm podpätkom a 1 cm briketom a pustila som sa do líčenia. Po líčení som si nasadila tmavohnedú parochňu, ktorú som predtým poriadne rozčesala. Podľa môjho názoru sa mi make-up veľmi vydaril, nevedela som sa na seba v zrkadle vynadívať. Mala som so sebou aj fotoaparát a do tmy bolo ešte ďaleko, takže som sa pustila do fotografovania. Prvé dve fotky z rúk natiahnutých pred sebou boli také strašné, že som ich hneď zmazala. Nemala som statív, lebo doma záhadne zmizol, tak som vymýšľala, na čo foťák na výšku položiť? Niečo som vymyslela, tak som sa fotila zľava, zprava, zpredu a z profilu. Pri fotografovaní s bleskovým osvetlením vidno každý detail, každý problém, už som s tým nebola až tak nadšená, skôr sklamaná. Ale to som si pozeral až neskôr v robote. Za šera, resp. slabého svetla v dielni to vyzeralo úžasne, takže som o 17:15 bez obáv vyšla von. Ešte som si na seba dala tmavomodrý kabát a zobrala so sebou tmavohnedú koženú kabelku. Akurát začalo pršať, mala som so sebou manželkin ženský červený dáždnik. Vybrala som sa smerom k TPD a okolo Billy až k rybárskemu obchodu. Potom som sa obrátila smerom k Technopolu. Tam som zavolala druhej kámoške - Ivet, ale tiež nemohla, mala návštevu brata. Spomínala mi to, ale pozabudla som na to. Cestou späť pomaly prestávalo pršať, prestala som sa kryť dáždnikom, ale o 5 minút zase jemne začalo. Do dielne som sa vrátila o 19:30, ešte som sa prezula do 6 cm čiernych lodičiek a išla sa pozrieť na odchody autobusov do roboty. Pred cestovným poriadkom stála skupina výrastkov, takže som nemala odvahu sa cez nich pretlačiť a topánky boli veľmi tesné, asi som mala spuchnutú nohu. Zase som sa vrátila do dielne a prezula sa do 8 a pol cm čiernych lodičiek a zase cesta na autobusovú zastávku, tento krát tam nikto nestál a pozrela som si odchody autobusov. Mala som ešte dosť času, ale nejako ma to začína nudiť, chcelo by to zmenu miesta, napríklad poprechádzať sa v centre mesta, zmenu činnosti, možno vyjsť von aj za denného svetla, ale hlavne s niekým! A možno aj sadnúť si na kávičku do kaviarne, cukrárne a podobne. Tri hodiny chodenia bez cieľa už nie je úplne ono. Takže som to zabalila a pred 20:00 definitívny návrat, odlíčenie, prezlečenie a poupratovanie bez časového stresu. Domov v pohode, bez strachu, že už je žena doma. Pokiaľ ide o chôdzu, kráčalo sa mi prvých 10 minút mierne ťažšie, ale potom som sa rozchodila a bola to pohoda. Tie náplaste naozaj veľmi pomohli, cítila som, že bez nich by to bolo určite s otlakmi. Nabudúce si už obujem 9 cm lodičky, dobre som sa rozchodila.

50. vychádzka en-femme

Manželka dnes nešla cvičiť, ale aj tak som sa rozhodol, že dnes pôjdem. Mala to byť krásna jubilejná, chcel som aby som na nej nebola sama, ale keďže zase, ako vždy, nikto nemohol ísť, vzdal som to a išiel, či išla zase sama. Skrátim to, lebo je to asi na jedno kopyto. Z roboty som odišiel o 15:00, o 15:55 som sa začal prezliekať. Na základ som si dala zelený pulóver, sivé nohavice, čierne čižmy na 9 cm podpätku, parochňu Sydney a tmavomodrý kabát. Pohrala som sa s make-upom, zase sa mi dosť dobre vydaril. Ešte nebola tma, tak som sa trošku pofotila mobilom s 2 Megapixlovým foťákom, ale bolo málo svetla a fotky nestáli za nič. A fotky v kabáte? Až som sa zľakla. Muž ako vyšitý. Zaujímavé, že s iným oblečením to až tak nevidno. Ale čo mám robiť, keď je zima vonku? Von so vyrazila o pol šiestej, urobila som si iba taký široký okruh po okolí. Čižmy som mala po oprave podpätkov a tak zle sa mi v nich chodilo, šmýkalo sa v nich, nechápem ako výmena podpätku dokáže takto ovplyvniť pohodlie? Po desiatich minútach som sa teda vrátila a prezula do lodičiek na 8 a pol cm podpätku. V nich sa mi chodilo vynikajúco! Spravila som teda okruh smer Námestie Hraničiarov, potom smerom na trhovisko, cez neho k železiarstvu a okolo Lidla domov. Do dielne som došla pred siedmou a o pol ôsmej som bol doma. Žena už bola doma a spala.

51. vychádzka en-femme

sobota, 1.12.2007

Mal som byť úplne sám doma, ale mladší syn odmietol ísť s manželkou, že má veľa roboty do školy. Do soboty obeda trčal doma aj s frajerkou, ale potom sa zdvihli, že idú k nej a vráti sa buď večer alebo zajtra ráno. S riskom som sa spoľahol, že sa večer určite nevráti. Hneď ako odišli, zobral som kufor a z dielne som si doniesol všetko potrebné, okrem šiat, ktoré som chcel skúsiť už aj nejaké iné a zobrať manželkine. Najprv som sa hodil do vane, okúpal a veľmi dôkladne oholil, zase sa mi to podarilo úplne nahladko a bez porezania. Nahodil som na seba základ a začal niečo po byte hľadať. Dlho som nemohol nič nájsť, nejako sa zrazu nezmestím do jej vecí. Ale nakoniec som našiel jedny bordovo hnedé úpletové šaty a sivý dlhý plášť. Základ a na to šaty a začala som s líčením. Pekne krásne za svetla a pre veľkým čistým zrkadlom, to sa vôbec nedá porovnať so špinavou dielňou. Zase som trošku pomenila make-up. Použila som nejaké veci z manželkiných zásob. Očné tiene zlatisté a rúž svetlý. Nebolo to také výrazné, ale celkom sa mi to páčilo. Strašne som sa potila, aj okná boli otvorené, ale moc to nepomohlo. Stále som sa musela osušovať. Doma som behala v lodičkách, ale na von som si zobrala čižmy na 9 cm podpätku. Nakoniec som si na seba dala čiernu parochňu Sydney, ktorej som začesala do čela pár vlasov a nožnicami pristrihla na ofinku. Hneď to bolo krajšie. O piatej som si dala plášť, zobrala kabelku a tašku s vecami na prezlečenie, ktorú som si bola schovať do dielne pre prípad, že by som sa vrátila a syn by už bol doma. Vyšla som z dielne a zamierila cez Námestie hraničiarov na terasu na Gessayovu. Cestou som stretol suseda z oproti aj so svojím autistickým synom. Strašne je na všetko zvedavý, už je vekom dospelý, takže čumel aj na mňa a niečo sa otca vypytoval. Dúfam, že z toho nič nebude?! Pri prechádzaní cez cestu na Námestí hraničiarov som prechádzala cez prechod pre chodcov a ešte som ani nevstúpila na cestu a na druhej strane v oboch prúdoch už zastavovali autá zďaleka J. Určite by prešli aj stokrát bez toho, že by ma čo len obmedzili a už vôbec nie ohrozili. Asi si ma chceli vyobzerať, z diaľky asi vedeli krásnu elegantnú dámu. Muža by radšej zrazili. Po terase je veľa krčiem a tým aj skupiniek opitých chlapov. Nezvolila som si vhodnú trasu. Ale prežila som to. Cestou naspäť som musela obehnúť troch opitých bezdomovcov s fľašami v rukách a všetci s paličkami. Ale predbehla som ich tesne okolo nich a nepočula som žiadne podozrivé slová. Vždy, keď prejdem okolo skupinky, tak nastražujem uši, či si niečo nevšimli a nebavia sa o tom. Kedysi dávnejšie som aj veru čosi začula, čo som nechcela počuť. Už sa mi dlhšie nič také nestalo. Blížila som sa už domov a na parkovisku práve zastalo auto so susedovcami známymi a musela som prejsť popred ich auto s rozsvietenými svetlami, to som v pohode prežila. Pred vchodom som videla, že zvnútra niekto vychádza, tak som išla ďalej k autobusovej zastávke, že tam sa otočím a pôjdem späť. Obzrela som sa a videla som dvojicu nám najznámejších susedov, ale to bolo ešte dosť z diaľky. Neskôr som sa zastavila akože si pozerám mobil a nenápadne som sa im obracala chrbtom, keď prechádzali okolo mňa. Dosť si ma obzerali, skoro som cítila ako ma prepichávajú pohľadmi. To je tá suseda z štyridsiatej ôsmej vychádzky. Tak a buď ma vtedy spoznala a teraz si to chcela aj s manželom overiť, alebo čo? Iné ma nenapadá. Som zvedavý ako sa budú tváriť, keď ich niekedy normálne stretnem? A čo keď už celý dom vie, čo som zač? Hrôza pomyslieť. Domov som došla už o trištvrte na šesť, vôbec ma to nebavilo len tak sa bezcieľne potulovať a ešte k tomu stretávať známych. Vôbec som si nebola sebou istá. Doma som zhodila zo seba vrchné oblečenie, zostala som iba v základe a v tom som bola až kým nešla spať. Urobila som pár fotografií, na ktorých sa mi to nezdalo zlé. Dokonca veľmi dobré. Po byte som behala v negližé, po kuchyni, kde nemáme rolety, som si navliekla na seba ženinu modrú nočnú košeľu a užívala som si to. Popritom som chatovala. Na noc už všetko dole, pobalil som to všetko do kufra a na druhý deň som to odniesol do skrine v dielni a zobral sáčok s tým náhradným oblečením pre prípad prúseru. V pondelok som tie fotky zverejnil v mojich albumoch pre priateľov na AZET-e a spýtal som sa kámošiek na názor. Zhodne tvrdili, že je to stále lepšie a lepšie, dokonca o moc. Už tam muž moc netrčal. Dokonca ma jedna porovnávala aj s mojimi normálnymi fotkami vedľa seba a bola užasnutá tou zmenou. Ale aj tak som nad všetkým rozmýšľal a nastal u mňa nejaký zlom. Asi tomu dám načas pokoj a pre ďalšou vychádzkou pôjdem asi za jednou vizážistkou, ktorú som objavil na internete a už sme si vymenili aj pár mailov. Ide o Valériu WITTGRUBEROVÚ a ona robila aj hercov z muzikálu Klietka bláznov, čiže samé premeny mužov na ženy. Tá bude pre moje ďalšie účinkovanie rozhodujúca. Tým ale nevravím, že sa možno nedám nahovoriť na prechádzku, ale určite nie sama. Všetko bude závisieť podľa okolností.

52. vychádzka en-femme

piatok, 4.1.2008

Napriek rozhodnutiu z predchádzajúcej vychádzky som sa rozhodol ísť, lebo mi to už chýbalo a bola vynikajúca príležitosť. Manželka bola mimo aj s dcérou a doma som zostal iba s mladším synom. Vyzeralo to tak, že konečne nepôjdem sám, ale asi je to začarované, zase to nevyšlo s jednou kámoškou, kvôli problémom so žlčníkom, musela ísť dokonca na urgentnú pohotovosť. Z roboty som išiel domov o 15:00, plánoval som, že ak syn nebude doma, zastavím sa, oholím a okúpem, ale cestou som mal takú hnačku, že som zamieril rovno domov a syn bol doma. Vymyslel som si, že musím ísť ešte do roboty a prídu neskôr pre mňa. Okúpal som sa, dokonale oholil, a aj keď to trošku viacej štípalo, nebolo to porezané. Z domu som si zobral niektoré manželkine šminky (tiene, kontúrky a špirálu) a členkové polčižmičky na 9 cm podpätku, ktoré už darovala dcére, tak som sa nemusel obávať, že príde na to, že sú nejako inak rozchodené. Z domu som odišiel o 16:45. V dielni som na seba hodil základ, na to oblečenie, červený rolák, čiernu sukňu, tmavomodrý kabát a spomínané členkové polčižmičky. Začala som sa hrať s make-upom. Použila som tie manželkine šminky, tiene vnútri som si dala tmavosivé, hore zlaté, jej ceruzkami som si vytmavila linky a obočie, vykreslila pery. Použila som svetlejší rúž. Celkovo to bolo veľmi pekné, mala som pocit, že je tam tá žena a muž sa v prítmí stratí. Nasadila som si parochňu Sydney, zobrala hnedú kabelku a okuliare, trošku som sa pofotila a vyrazila som von o 17:48. Snažila som sa dovolať tej kámoške, ale nedvíhala, až neskôr som zistil, že mala problémy s tým žlčníkom. Trasa viedla cez Námestie hraničiarov smerom na TPD, okolo Billy a trošku ďalej a potom už len späť do dielne. Chôdza v tým čižmičkách bola fantastická, musím si také asi kúpiť. Absolútne žiadne bolesti, žiadne otlaky, skrátka paráda. Počas celej prechádzky som nemala žiadny problém s rozoznateľnosťou, ale ani žiadne nové zážitky, skrátka nuda, ako som písal už v predchádzajúcich prechádzkach. Návrat do dielne bol o 18:48, čiže presne hodina. Odlíčenie a návrat domov okolo 19:30. Doma som sa prihlásil na chat a tam som zistil, prečo kamoška nemohla.

53. vychádzka en-femme

utorok, 22.1.2008

Žena bola zase, ako obvykle, v utorok na cvičení, tak som z roboty odišiel päť minút pred treťou a doma som bol o 15:40. Okúpal som sa a veľmi dôkladne oholil novým holiacim strojčekom s piatimi planžetami a vibrátorom Mach 5. Skvele som sa oholil, skoro žiadne modré fúzy. Samozrejme, boli tam, ale išli omnoho ľahšie zamaskovať. Do dielne som došiel o 16:00. Oblečenie: základ, čierna sukňa, červený rolák, tmavomodrý kabát, parochňa Sydney, kabelka a čierne lodičky na 8 cm podpätku. S makeu-pom som sa hrala a zase sa mi podľa mňa veľmi vydaril. Buď je to pravda alebo si to iba namýšľam (:-). Von som vyrazila o 17:10 smerom na Technopol. Pred Technopolom som zavolala jednej známej, či sa nepríde pozrieť, ale nechcela, lebo bola akurát vo vani. Túto už z ďalších akcií vynechám. Možno by to naozaj dlhšie trvalo, kým by sa dala do poriadku, ale nie je to prvýkrát, čo sa jej nechcelo, takže adieau. Chodila sa mi neskutočne príjemne, žiadne incidenty a mala som dojem, že ma ani nikto neupodozrieval. Ale zase to bolo dosť nudné, nedám si povedať a vždy, keď sa dá, vyjdem von. Som zvedavý, kedy sa to konečne prelomí? Došla som do dielne, bolo ešte trošku času, prezula som sa do vyšších, čiernych lodičiek na 9 cm podpätku a spravila pár okruhov okolo domu. Zase neskutočne príjemný pocit z chôdze. Čas sa už krátil, tak som to s ľútosťou ukončila a o 18:46 som došla do dielne. Odlíčenie, odstrojenie, umytie, prezlečenie, urobenie poriadku a domov som prišiel o 19:35.

54. vychádzka en-femme

utorok, 5.2.2008

Zase bol vhodný deň, tak som už v robote robil pokusy niekoho zlanáriť, ale jedna baba (D) ani za boha, lebo má problémy v robote, ďalšia (A) podľa toho, či pôjde do BA a o 13:00 napísala, že dnes, žiaľ, nepôjde, lebo nemá pripravené veci, kvôli ktorým mala ísť. Neskôr mi napísala, že mala cukanie ísť do BA len tak. Z roboty som odišiel o 15:10 a v dielni som bol presne o 16:00. Pred domom bol syn a upratoval a čistil auto, takže som išiel širokým oblúkom od zastávky autobusu do dielne. Ako oblečenie, na základ sivé nohavice, červený rolák, tmavomodrý kabát, parochňu Sydney, hnedú koženú kabelku a nové čierne čižmičky nízke s nádherným tenkým 9 cm podpätkom, ktoré som si kúpil u Číňanov na Miletičke za 560 Sk. Po dlhých rokoch konečne niečo nové pre tieto účely. Začala som sa hrať s make-upom, dosiahla som vysoký štandard, ale nebolo to vrcholné dielo. Musím si kúpiť iné farby, ktoré mi budú lepšie sedieť. Napísal som ešte ďalšej babe (I) SMS-ku, či nepôjde so mnou? Von som vyrazila o 16:20, najprv bol niekto v susedných pivniciach, tak som musela trošilinku počkať. Vyrazila som už obvyklou a osvedčenou, ale zase už nudnou trasou smerom k Technopolu. Pre ním som zavolala tej, čo som jej poslal SMS-ku, ale oba mobily mala mimo dosah. Prešla som na druhú stranu ulice a okolo obchodu som sa obrátila smerom späť domov. Väčšinou si ma nikto nevšímal, ale dve ženy a jeden muž si ma prezerali dôkladnejšie, prvá žena na mňa kukala vražedným pohľadom, ženy sú asi podstatne všímavejšie, a preto chcem na prechádzku so ženou, ktorá bude dostatočne kritická a bude si všímať aj pohyby, správanie a iné aspekty ženstva. Chôdza v tých nových čižmičkách bola úžasná, ani som necítila, že majú 9 cm podpätok, dobre som nakúpila. Návrat do dielne 18:45, ešte som sa prezula do lodičiek na 9 cm podpätku, namiesto kabáta som si dala sivú vestu, ale pred domom bol sused, domový dôverník, tak som to radšej vzdala, lebo je strašne zvedavý a podozrievavý, to radšej neriskujem. V dielni som sa teda odstrojila, už ako muž odlíčil a prezliekol a domov som došiel o 19:35. Žena prišla o trošku skôr, lebo si cvičenia preložili o pol hodinu skôr, čo nie je pre mňa dobrá správa. Ale prišiel som ešte hodne pred ňou. Žena zaregistrovala hladké oholenie, divila sa, že prečo, ale ukecal som to. Už aj na toto si budem musieť dávať pozor.