55. vychádzka en-femme

piatok, 8.2.2008

Manželka bola hádam poslednýkrát vo svojej rodnej dedinke, tak som mal príležitosť sa zase trošku poprechádzať. Z roboty som vypadol o 14:00, mal som ešte stretnutie v pizzerii s jednou dámou. Domov som došiel okolo piatej a hneď som si skočil do dielne pre veci. Plný veľký kufor ich bol. Dobre som sa okúpal a dokonale oholil. V príjemnom prostredí domova som nahodil na seba základ a začal som hľadať manželkine oblečenie, čo mala raz na sebe a veľmi sa mi to páčilo a bolo to vhodné na chladnejšie dni. Našiel som. Na seba som si dala také čierne kamaše, dole trošku rozšírené, takže to vyzeralo ako tesné nohavice. Na to tmavosivé úpletové minišaty a taký sivý kratší plášť, údajne sa to volá parka. Obula som si členkové čižmičky na tenkom 9 cm podpätku. V kúpeľni pred veľkým zrkadlom a pri dobrom osvetlení som začala s líčením, ktoré sa mi, ako už obvykle, veľmi dobre podarilo. Použila som aj manželkine šminky, čiže iné farby. Na seba ešte čiernu parochňu Sydney a hotová som bola o 19:00. Ešte som si na polhodinku sadla k chatu, nech mi dáma potvrdí návštevu o 22:00, aby som vedela, či môžem zostať dlhšie alebo sa ponáhľať domov? Vyrazila som bez problémov a obáv smerom k TPD, ďalej na koniec Farského ulice, odtiaľ na Vlastenecké námestie, po pravej strane Chorvátskeho ramena až ku Kauflandu a potom späť cez Námestie hraničiarov. Chôdza bola neskutočným pôžitkom, akoby to ani nebol 9 cm podpätok. Prišla som domov, ešte som sa prezula do semišových lodičiek na veľmi tenkom 8 a pol centimetrovom podpätku a spravila ešte okruh okolo domu. Blížil sa čas dámskej návštevy, tak som o 20:45 prišla domov. Ešte som sa trošku pofotila, ale fotky mi nevyšli tak ako by som chcela, tak ich neuverejním. Odlíčila som sa a prezliekla sa do mužského. Všetko som pekne poodkladal naspäť do kufra, zahladil všetky stopy a už iba čakal na 22:00.

56. vychádzka en-femme

utorok, 11.3.2008

Kúpil som si na trhovisku na Miletičke u Číňanov čierne lodičky so špicom a veľmi tenkým 8 a pol centimetrovým podpätkom a od jednej baby tu z AZET-u som dostal tip na zakrytie modrých fúzov Aknecolorom, doporučovala mi tmavý odtieň. Z roboty som odišiel o 16:00 a cestou domov som si kúpil v lekárni ten Aknecolor, pre istotu tmavý aj svetlý. V dielni som bol pred piatou a hneď som si všimol, že sa čosi deje. Idú nám zatepľovať dom a roboši si spravili z dielne sklad. Zmizli odtiaľ stoličky, čo ma dosť serie, ale to mohol byť aj sused. Asi si ich zobral na záhradu do chaty. Nevadí, stoličku som si zobral z chodby a našiel som aj čisté vedierko na umývanie v dielni. Oholil som sa, nahodil na seba základ. Obliekla som si sivú minisukňu, červený rolák, čiernu parochňu Sydney, nové čierne nepriehľadné pančuchy, čo som si kúpila v samoobsluhe, na to lesklé telové. Výsledný efekt bol veľmi pekný, krásne hladké nohy a na to som si obula tie nové čierne lodičky so špicom a veľmi tenkým 8 a pol centimetrovým podpätkom. Začala som experimentovať s tým Aknecolorom, skúsila som najprv svetlý, veľmi dobre kryl, ale bolo to také voskovo neprirodzené. Nakoniec som dosiahla, ako obvykle, veľmi dobrý make-up, obliekla som si ešte tmavomodrý kabát a chcela som o 18:08 vyraziť von, ale vonku bolo ešte silné denné svetlo, omnoho viac ako týždeň pred o takomto čase, nejako sa tie dni prudko predlžujú, tak som sa vrátila, na také svetlo som nemala odvahu. Definitívne som vyšla von až o 18:25. Najprv ma boleli nohy v lodičkách, chcela som sa vrátiť a prezuť, ale zrazu sa mi v lodičkách kráčalo neskutočne pohodlne a dobre. Kvôli nedostatku času som sa iba potulovala dookola domov do 18:45. Bolo to síce krátke, ale aj tak veľmi príjemné. V dielni som sa odlíčila a prezliekla. Už len poriadok a domov som prišiel o 19:10.

57. vychádzka en-femme

štvrtok, 13.3.2008

Žena bola na firemnej akcii, čo je jedna z najideálnejších možností, keď môžem ísť. Z roboty som odišiel o 16:00. Pred piatou som bol už v dielni. V chodbičke pred dielňou pobehovala upratovačka chodieb, tak som sa tomu musel prispôsobiť. Ako som už spomínal v predchádzajúcej vychádzke, z dielne si roboši spravili sklad, lebo nám budú dva mesiace zatepľovať dom. To znamená, že domový dôverník im dal aj kľúče. Z toho by mohol byť aj prúser, ale už v ten deň skončili a nikoho tam nebolo, takže som to riskol. Oholil som sa, ešte som sa išiel poumývať do chodby a doniesť si vo vedierkach vodu. Upratovačka tam ešte bola, ale už pomaly končila. Začal som s prezliekaním, dala som si na základ presne to, čo minule, sivú minisukňu, červený rolák, čierne nepriehľadné pančuchy, na to lesklé telové, zase bol výsledný efekt veľmi pekný, čierne lodičky so špicom a veľmi tenkým 8 a pol centimetrovým podpätkom a čiernu parochňu Sydney. Počas prezliekania som počula, že upratovačka už odišla. Začala som s makeu-pom, zase som experimentovala s tým Aknecolorom, dala som si tmavý ako podklad pod make-up na fúzy a bradu. Veľmi sa mi to vydarilo, bolo to kočkovské. Ten Aknecolor doporučujem, ale tmavý, nie svetlý. Počas líčenia šťukli kľúče v zámke od chodbičky a mala som pocit, že sa niekto chystá do dielne. No, zamrela som strachom, myslela som si, že sú to tí robotníci. Už som bola v stave, keď by to trvalo veľmi dlho sa dať do pôvodného stavu. Kľúče som síce mala v zámke, ale bolo by jasné, že je niekto vnútri. Našťastie sa nikto dnu nedobýjal, ale nebolo mi všetko jedno. Hotová som bola o 18:05, ale posedela som si v tme, kým sa vonku nezotmie. Začiatok vychádzky bol o 18:40. Trasa viedla cez Námestie hraničiarov ku kultúrnemu domu na Rovniankovej, okolo Kauflandu popri ramene k autoškole na Wolkrovej, ďalej sídliskom okolo budovy Minolty, TPD smerom k Ovsišťu a okolo Billy do dielne o 19:45. V pláne bolo aspoň do 20:00, ale mala som pocit, že som úplne zodrala podpätky lodičiek, čo sa mi aj v dielni potvrdilo. Preto som sa ešte prezula do čiernych lodičiek s 9 cm podpätkom a centimetrovým plató a ešte som spravila taký okruh okolo nášho bloku domov. Vychádzku som skončila presne o 20:00. Chôdza v tých nových lodičkách bola fantastická, úžasná, ale po zodretí podpätku som mala pocit šmýkania na kove, ale stále to bolo pohodlné. Musím si asi dať na ne kovové podpätky. Rýchle odlíčenie, prezlečenie, poriadok a doma som bol o 20:20.

Neúspešný pokus o vychádzku

pondelok, 17.3.2008

Konečne sa mi vyskytla možnosť ísť na prechádzku s dámskym doprovodom. Jedna baba z AZET-u mi to prisľúbila a presne o 16:00 ma už čakala pred robotou. O chvíľku sme prišli pred dom, musel som skočiť pre kľúče od dielne a pre foťák. Syn bol doma, tak som mu povedal, že som si iba pre niečo prišiel a idem ešte do roboty. Asi ma nepočúval, lebo mi potom volal, že kde som zmizol? V dielni boli roboši, spýtal som sa ich, kedy skončia, oni, že po piatej, tak už to neveštilo úspech. Tak sme chceli dovtedy ísť ešte na pizzu do Football pubu, ale tam bolo zavreté, lebo niečo nakrúcali filmári. Tak sme sa premiestnili do inej pizzerie, do Dominiky, tam nás dlho obsluhovali, takže sme zmeškali všetky možné termíny. Nevadí, aspoň sme si pokecali, zasmiali sme sa a najedli. Keď ma viezla domov, telefonovala mi žena, že kde sa túlam? Syn jej nevedel povedať, že som v robote. No, jeden prúser za druhým v ten deň, ale nakoniec to všetko dobre dopadlo a budeme žiť, kým nepomrieme.

58. vychádzka en-femme

streda, 26.3.2008

Druhý pokus ísť na prechádzku s dámskym doprovodom. Z roboty som odišiel o trištvrte na päť a kamarátka ma už čakala s autom. Pred piatou sme zašli do dielne, majstri, ktorí nám zatepľujú dom a z dielne si spravili sklad, sa už vonku lúčili. Pre istotu sme nezačali hneď s premenou, ale sme sa venovali iným veciam. O trištvrte na šesť sme sa predsa len konečne rozhodli, že pôjdeme von. Fantasticky nahladko sa mi podarilo oholiť sa, na seba som dala základ a tie isté veci, čo aj na predchádzajúcich dvoch vychádzkach. Okrem lodičiek, lebo tie najnovšie majú úplne zničené podpätky, už aj zodratý základ, tak som si zobrala najobľúbenejšie čierne na 9 cm podpätku. Prišlo na rad líčenie, požiadala som ju o nakreslenie očných liniek, trošku sa bála, že mi pichne do oka, ale zvládla to. Nakoniec som to trošku na vonkajšom kútiku oka upravila a rozšírila a dokončila líčenie sama. Nakoniec mi ešte požičala zlaté očné tiene a upravila trošku oči a ešte mi požičala jemný pastelový rúž na pery, ktorý mi veľmi pristal. Doobliekala som sa, ona mi spravila jednu fotku a okolo siedmej sme vyrazili von. Neboli žiadne problémy. Vydali sme sa pomalým krokom ku kultúrnemu stredisku na Rovniankovej ulici. Poprechádzala som sa okolo nej, nech posúdi, ako chodím? Bolo to, že vraj veľmi dobré. A chodilo sa mi po celý čas v lodičkách úžasne, akoby som ani nemala podpätky, skrátka paráda. Na otázku, či vo mne vidno muža, odpovedala, že ona ho už bude vidieť vždy, lebo ma pozná, už sa toho nevie zbaviť, ale, že v šere je to veľmi presvedčivé. A že kto ma pozná, tak podľa očí ma musí spoznať. Nepríjemné zistenie, čo tak tí, čo ma už videli? Cestou sme kecali a pozorovali ľudí, čo išli oproti. Požiadala som ju, nech sa na nich dobre pozerá, či sa nedá z pohľadov niečo vyčítať. Jednu vec som si veru všimla, keď sme boli dve ženy, ľudia si nás omnoho menej prezerali, neprepichovali ma pohľadom, ako keď ide žena sama. Zastavilo pri nás aj auto a šoférka sa nás pýtala, kde je nejaká ulica aj s číslom. Kamarátka jej to vysvetľovala a ja som sa na ňu kľudne pozerala a nemala som dojem, že by si niečo čudné všimla? Pri kultúrnom stredisku sme sa otočili a išli pomaly späť. Prechádzali sme okolo zastávky autobusu a musela som prejsť okolo mojej spolužiačky z výšky. Pozerala na mňa dosť upreto, ale nedala som nič najavo a prešla cca pol metra okolo nej. Nemalo zmysel sa prudko otočiť, zakrývať si tvár, ani iné podozrivé pohyby. Však uvidím na stretku z VŠ, či ma odhalila? A nech si ma aj odhalila. Pozorovaním okoloidúcich, držaním sa za ruky a kecaním sme prešli okolo nášho vchodu, pozrela som sa na hodinky, bolo štvrť na deväť. Škoda, že som sa pozrela, lebo sme sa mohli ešte prechádzať. Ale zavelila na návrat, že je to už veľa hodín. V dielni ma ešte poriadne pofotila zo všetkých strán. Potom už iba prezlečenie, odlíčenie, poriadok, rozlúčka s kamarátkou a po pol desiatej som už bol doma. Žena si sedela v kuchyni, dala si už Fernet a asi si vôbec nevšimla hladké oholenie. Alebo všimla, ale nič nepovedala, ani nenaznačovala. Takže konečne sa mi to podarilo a splnilo, bolo to zaujímavé, poučné a veľmi príjemné. Určite si to aj s touto kamarátkou veľakrát zopakujeme. Už je síce letný čas a dlhé dni, ale do konca apríla by sme ešte mohli pár prechádzok stihnúť.

59. vychádzka en-femme

utorok, 20.5.2008

Manželka bola na dvojdňovej služobke, takže som mal pred sebou krásny večer voľna. Cca pre pol rokom sa mi na AZET-e ozvala jedna profesionálna vizážistka a kozmetička, dlhšie sme si písali, spomínala, že by to so mnou skúsila, čo sa dá s tým spraviť a že by aj išla so mnou na prechádzku, nech vidí svoj výtvor. Konečne sme si zosúladili svoje kalendáre a deň D nastal. Ja som jej navrhoval premenu v jej salóne, ale ona ma chcela vidieť v dielni. Z roboty som odišiel o 16:00, doma som sa dôkladne okúpal a naozaj dokonale oholil. Poslal som jej SMS-ku, či a kedy príde, lebo práca je, samozrejme, u nej prednejšia a nemôže len tak opustiť zákazníkov. Medzitým sa u mňa zastavila návšteva známych, čo mohlo ohroziť celú akciu, ale mali čas iba 20 minút. O 19:20 som prešiel do dielne, synovi som povedal, že musím do roboty, lebo mám pohotovosť. V dielni som odhrabal skriňu, roboši ešte neskončili zatepľovanie domu a zahádzali mi skriňu vrecami cementu. Zatiaľ som si na seba dal dvoje pančuchy a skrývač prirodzenia. Keďže som nedostal žiadnu odpoveď na SMS-ku, tak som jej zavolal, mala ešte prácu na hodinu. Plus cesta, začalo sa mi to celé vzďaľovať. Na moje veľké prekvapenie, o 20:00 mi zase zavolala s tým, že už stojí pred bránou, tak som hneď pre ňu zašiel. Keď videla tú dielňu, už oľutovala, že ma chcela vidieť v mojom prostredí, neuvedomila si, že som si veci mohol preniesť v kufri, či v batohu k nej do kozmetického salónu. Nevadí, veď aj tak to podľa nej bude iba generálka a nie premiéra. Pokračoval som v prezliekaní. Na základ som si dala sivú minisukňu, červený rolák, čierne špicaté lodičky na 8 a pol cm podpätku a čiernu parochňu Sydney. Pozerala veľmi pozorne na postup prezliekania, trošku aj pomohla, napríklad s utiahnutím korzetu a pod. Prešli sme na líčenie, najprv chcela, nech sa nalíčim sama, ale povedala som jej, že make-up na zakrytie modrých fúzov si spravím sama, zvyšok ona. Doniesla si aj nejaké svoje šminky, moje dosť skritizovala, niektoré mám aj radšej vyhodiť, lebo sú staré a už aj smrdia alebo sú vyschnuté. Líčenie mi aj komentovala, takže som sa poučila. Nakoniec sme sa dopracovali k veľmi peknému výsledku, hádam najdokonalejšie maskovanie doteraz. Viac ako polhodinu ma fotografovala z rôznych uhlov, s rôznymi grimasami, skoro sme zabudli, že máme pred sebou ešte vychádzku. Skúšala ma fotiť s jej klobúčikom, vymenila som si parochňu za tmavohnedú, tá sa jej viacej páčila. Naozaj sa tie fotky vydarili, neskôr ich po úpravách zverejním bez problémov aj verejne. Údajne sa na nich veľmi podobám na Zoru Kolínsku za mladi. O 21:30 sme vyrazili von bez problémov na chodbe. Keďže potrebovala kúpiť chlieb, tak sme sa vybrali najprv smerom k Liedlu, ale bol už zatvorený. Otočili sme sa opačným smerom a mali sme pôvodne v pláne dôjsť až ku Kauflandu. Prechádzali sme okolo stanovišťa taxíkov, taxikári si nás veľmi obzerali, ona dokonca jednému z nich zakývala. Neviem, ako by to dopadlo, keby to zobrali ako výzvu? Pomaly sme sa prechádzali a rozprávali sme sa, ja so snahou o ženský hlas, čo sa mi údajne veľmi dobre darilo, iba občas mi to ušlo. Chce to viacej tréningu. Chcela som, aby pozorovala moju chôdzu, zdalo sa jej to veľmi ženské, hovorila, že som krásna žena, krajšia žena ako muž. Mám sa uraziť J? Takouto pomalou chôdzou sa Kaufland ukázal byť nereálny, tak jej napadlo zájsť niekam na pivo, že je veľmi smädná. Rozhodli sme sa pre Pub pod Dubom, dosť som sa bála, ale nakoniec sme vošli dnu. Myslela som si, že ideme do tej reštaurácie, čo poznám, nevedela som, že je tam aj krčma. Ale kocky boli hodené. Samozrejme, v krčme sedeli s veľkou prevahou samí muži a prvé, čo spravili, že si nás poriadne a hlavne dlho poobzerali. No, nebolo mi všetko jedno, nevedela som a ani netušila, či si niečo všimli alebo nie, ale po takých piatich minútach sa už nepozerali vôbec a ani sa mi nezdalo, že by sa čudovali alebo smiali na mne. Objednali sme si malé pivá a pomaly sme ich vypili. Stále sme sa rozprávali ženskými hlasmi. Potom potrebovala navštíviť WC, tak sme išli, ako vždy ženy chodievajú na WC, dve spolu. Nikto tam nebol, tak som sa dobre poobzerala v zrkadle a pri dobrom osvetlení. No, bolo to naozaj zaujímavé a dobré. Potom sme išli smerom späť a cestou na zastávke autobusu si nás jedna baba dobre vyobzerala, podľa nej si asi niečo aj všimla. Škoda, že nevieme čo? Pred domom ma ešte trošku pofotografovala, škoda, že sú všetky rozmazané, nevie fotiť mojím foťákom s bleskom. Ale aspoň dve z toho celkom dobre vyšli. Do dielne sme prišli o 23:00, vo vchode sme sa rozlúčili a ja som sa v kľude prezliekla. Už som iba uložil veci do skrine, spravil poriadok bez stresov a uviedol dielňu do pôvodného stavu, čiže zase zahádzal skriňu vrecami cementu. Domov som prišiel presne o 23:45. Počas rozhovorov mi hovorila, že potrebujem inú garderóbu, to, čo mám, je veľmi strohé a môže ma aj prezrádzať. Sľúbila mi, že doma niečo nájde a venuje mi, ako aj prevetrá svoje zásoby kozmetiky a nájde niečo vhodné. O deň neskôr mi po telefóne hovorila, že ma spomínala nejakej svojej kámoške, čo má butik s kvalitným oblečením a u nej všetko nakúpime a možno vyrazíme von aj v trojici. Teším sa na to. Tak takto si predstavujem vychádzky, konečne sa mi to splnilo.

60. vychádzka en-femme

streda, 11.6.2008

Po predchádzajúcej vychádzke s profesionálnou vizážistkou, kde mi hovorila o obnovení šatníku, sme zašli k jej kamarátke, čo prevádzkuje butik a nakúpil som u nej pár ale naozaj krásnych vecí. Aj na mojej manželke by sa mi páčili. A dajú sa nosiť aj v relatívne teplom počasí a zakrývajú to, čo si nemienim kvôli tejto zábavke holiť. Jedny čierne šaty, k tomu sivé polopriehľadné body a taký čierny top. Potom čiernu sukňu tesne pod kolená a k tomu čierny pulóvrik. Urobila aj doma prievan v skriniach a niečo mi vybrala, neskôr, keď to budem používať, tak to popíšem. Dostal som od nej aj veľmi veľa kvalitnej kozmetiky. Už to len začať používať. Ten deň aj nastal. Doma som povedal, že máme prácu vo firme a hneď po robote som o 16:00 vyrazil. Do dielne som prišiel o 16:45, pobalil som si veci do kufríka na kolieskach, ktorý som si zobral z pivnice. O 15 minút som bol pri jej salóne, ale mala tam zákazníkov, tak som najprv čakal vonku, ale potom ma zavolala dnu asi o 17:45. Tam sme kecali o všeličom možnom, kým sa ona venovala dvom zákazníkom. Dosť dlho trvalo, kým skončila so zákazníčkami, ale dočkal som sa. Dobre som sa oholil, dal na seba základ a ako oblečenie to sivé polopriehľadné body, na to čierne šaty a top. Čierne pančuchy a ako topánky som si obula čierne sandále na 10 cm podpätku. Pohodlne som sa uvelebila v kozmetickom sklápacom kresle, či vlastne lehátku a začala ma odborne líčiť. Použila šminky, ktoré mi darovala a ja som to sledovala v zrkadielku. Výsledok bol neuveriteľne krásny, určite doposiaľ jednotka. Zverejním aj pár fotiek a budete môcť posúdiť. Medzitým prišla aj jej kámoška z butiku. Na to ešte čiernu parochňu Sydney, vzadu mi zopli vlasy sponou, čo bola tiež celkom dobre vyzerajúca novinka. Okolo 21:00 sme sa začali fotiť, pár fotiek vyšlo podľa mňa veľmi dobre. V tých sandáloch na 10 cm podpätku som cítila, že bez tréningu by to nebolo ono, tak som sa prezula do špicatých čiernych lodičiek na 8 a pol cm podpätku. O 21:15 už bola vonku tma, tak sme sa vybrali na prechádzku. Jej kamarátka bola veľmi unavená a bola údajne v pyžame (také tepláky to boli), tak išla domov a nešla s nami. Škoda, bolo by to zaujímavejšie. Vybrali sme sa od TPD smerom k Vlasteneckému námestiu po Vavilovovej. Pozorovali sme ľudí a hádali, čo si asi môžu myslieť? Bolo to asi veľmi presvedčivé, lebo podozrivé pohľady sme nezaregistrovali. Ona sa bála viacej skupiniek mužov než ja, lebo mala nepríjemné skúsenosti. Máte to baby naozaj ťažké. Kvôli jednej takej skupinke na zastávke autobusov, sa rozhodla, že pôjdeme sa prechádzať popri kanáli. Bola tam tma, takže sme boli krytí a keďže aj tam bola skupinka mužov, tak sme vyšli hore a pokračovali smerom k Alfe už po Hálovej. Na konci sme sa obrátili a kráčali späť. Stále sme sa rozprávali, ja som sa snažila ženským hlasom, ale daril sa mi horšie ako minule. Stretávali sme dosť ľudí, podozrievavé pohľady žiadne. Keď sme prechádzali cez križovatku Rusovskej cesty pri autoškole na Wolkrovej, tak na ostrovčeku v strede križovatky sa stretla so svojim bývalým kolegom a dala sa s ním do reči. Stála som od nich cca dva metre a tvárila som sa nezúčastnene. Netváril sa čudne, kecali tam asi 10 minút, potom povedala, že je s kamarátkou na prechádzke, usmiali sme sa na seba a rozlúčili. Som veľmi zvedavý, keď sa s ním zase niekedy stretne, že čo povie? Toto by bola skúška ohňom. Keby si nič nevšimol, trúfnem si aj na niečo viac, napríklad do reštaurácie, a možno aj do kina, či divadla. Alebo za bieleho dňa. Mám pocit, že sa ten čas už blíži. Ďalej sme išli cez sídlisko okolo Minolty smerom k jej salónu. Čas už pokročil, aj keď sa mi ešte nechcelo vôbec končiť, ale museli sme. V salóne sme spravili ešte pár fotiek aj s jej psom a už len prezlečenie, odlíčenie, pobalenie a rozlúčenie. Do dielne som došiel po pol jedenástej, poschovával som veci do skrine, odniesol kufor do pivnice a prišiel v pohode domov. Doma si nič nevšimli.

61. vychádzka en-femme

pondelok, 22.9.2008

Leto sa skončilo, obdobie, keď zanedbávam tohto koníčka sa skončilo, tak znova nadišiel čas vyjsť si von v ženskom prezlečení. Z roboty som odišiel o 15:00, k susedovi som si skočil pre kľúče od dielne a po štvrtej som došiel k mojej kámoške, kozmetičke do jej salónu pre dvoje topánky, ktoré som si kúpil a dočasne u nej skryl a pre pár vecí, ktoré mi darovala. Boli sme dohodnutí, že keď skončí, tak sa u nej prezlečiem a pôjdeme na prechádzku. Mala objednaného jedného zákazníka, ktorý to ale presunul z šiestej na pol ôsmu, čím výrazne ohrozil akciu. O piatej som došiel do dielne. V chodbičke sa motala upratovačka. Skriňa bola zahádzaná všetkým možným bordelom, tak som to asi desať minút odhadzoval. Vybral som si veci zo skrine a najprv som sa dôkladne oholil. Upratovačka medzitým skončila, tak som na seba dal základ a na to nové veci, ktoré sme kupovali u tej kámoškinej známej, majiteľky butiku. Bola to čierna sukňa pod kolená s čipkou naspodku a taký krátky čierny svetrík. Odskúšala som si oboje nové topánky, najprv sandálky s dvomi tenkými remienkami na upevnenie a na 9 a pol cm podpätku. Chodilo sa v nich úžasne, ale v takom počasí, ako bolo, neprichádzali do úvahy. Potom som si odskúšala druhé čierne lodičky na 9 cm podpätku a s otvorenou špičkou a s mašličkou vpredu. Cítila som sa v nich veľmi príjemne. Potom som sa pustila do líčenia, aj podľa predchádzajúcich skúseností od kámošky a s novými líčidlami. Podľa mňa to bolo celkom dobré. Von som vyšla o 19:15. Ešte som sa raz vrátila pre fotoaparát V nových lodičkách som mala vzhľadom na absenciu tréningu trošku problémy, tak som sa vrátila do dielne pre čierne špicaté s 8 a pol cm podpätkom. Na tretí pokus som sa vydala smerom ku kámoške a hneď som mala od nej telefonát, že zákazník bude trvať kratšie ako pôvodne myslela a o 20:00 sa stretneme pred jej kozmetickým salónom. Pred ôsmou som bola pred jej salónom, ona ešte skočila domov dať psovi žrať. V salóne mi iba trošku upravila obočie, čo je jej obľúbená parketa a trošku očné linky, ostané bolo v poriadku. Ešte mi trošku zmenila účes, spravila mi taký copík s fialovou mašličkou. Dlho sme sa fotili v rôznych pózach, nejako mi to nejde byť prirodzenou na fotkách. Na prechádzku sme sa dostali až o trištvrte na deväť. Prechádzali sme sa na sídlisku medzi TPD a poštou na Vlasteneckom námestí. Pozorovali sme reakcie ľudí na nás dve, zase si nás niektorí ani nevšimli a niektorých sme zaujali, údajne ja viac J. Keď okolo nás prechádzal mladý pár, tak ona provokatérka nahlas povedala: "Peti, ja Ťa veľmi ľubkám." a ešte niečo k tomu. No, neviem, čo si mohli myslieť? Dve lesby? Prechádzali sme sa do trištvrte na desať, odprevadila ma pre istotu až do dielne. Najprv ma nohy v topánkach boleli iba mierne, ale ku koncu už veru dosť. Ale čo môžem čakať, keď som dlho nechodila v lodičkách? V dielni som sa odlíčila, odstrojila a o 22:20 som odišiel do roboty, kde sme mali mať od 23:00 plánovanú prácu. Tam nám oznámili zrušenie akcie. Škoda, nemuseli sme sa nikam ponáhľať, iba prezuť do nižších lodičiek a pokračovať v prechádzke. Tak ma kolega odviezol domov a bolo.

62. vychádzka en-femme

pondelok, 29.9.2008

Zase využil príležitosť sa ísť poprechádzať. Z roboty ma zobral kolega autom o 16:00 a o pol piatej som už bol v dielni. Oholil som sa, nahodil som na seba základ a ako oblečenie som si zobrala pár nových vecí, čo sme kúpili s kámoškou u jej kámošky Lidky, majiteľky butiku. Bola to čierna sukňa po kolená s čipkou na spodku a čierny krátky pulóvrik. Obula som si tie nové čierne lodičky s tenkým 9 cm podpätkom a otvorenou špičkou. Dlho som sa pohrávala s líčením, celkom sa mi už darí, aj keď trošku odbornej pomoci by mi nezaškodilo. Posedávala som na stoličke a kochala sa pohľadom do zrkadla a občas niečo vyskúšala. Čakala som na zotmenie. Von som vyrazila o 19:20. Mala som obavy z nových lodičiek, či ma nebudú tlačiť, lebo sa mi zdalo, že ma tlačiť budú, ale sa rýchlo rozchodili a netlačili ma. Asi trikrát som v nich zabalansovala, ale potom to bola úžasná chôdza. Išla som cez Námestie Hraničiarov smerom na Jungmannovu ulicu. Poslal som SMS-ky kámoške Janke, či sa nepridá, ale v časovom limite neodpovedala. Prišla som k salónu kámošky Evy pred 20:00, ale mala ešte zákazníčku. Úplne som zodrala podpätky na lodičkách, tak som sa musela prezuť, pre istotu som mala čierne špicaté lodičky na 8 a pol cm podpätku v kabelke. Potom som sa prechádzala popri tom kozmetickom salóne. O 20:00 zákazníčka odišla. Kámoška si potrebovala niečo kúpiť v Bille, tak sme sa tam vybrali. Museli sme cestou prejsť cez taký úzky priestor, kde bola veľká skupina mužov, viac než 20. Dosť som sa bála, ale prežila som to. Do Billy som s ňou nešla, na to som nemala odvahu. Počas čakania som zažila dva incidenty, jedna dvojica išla ku mne zozadu, muž sa otočil a hneď povedal: Ahoj ujo. A druhý taký debil, čo trpel samomluvou, išiel okolo mňa, tvárila som sa, že telefonujem. Najprv mi povedal: „Cica, prestaň telefonovať“ a potom začal vykrikovať, že je to muž. Našťastie tam skoro nikto nebol. Keď sa vrátila z nákupu, hneď som jej povedal, či ma nemôže odprevadiť domov? Cestou sme rozoberali príčiny. Podľa nej príliš dokonalá postava (myslím proporcionálne) nie je dobrá, najmä keď som predsa len robustnejší muž ako útla žena. Oblečenie bolo podľa nej nevhodné, Podľa nej mám radšej nosiť niečo, čo vytvára veľké Á-čko, ako napríklad kabát, šaty a podobne. Do dielne sme sa vrátili okolo deviatej. Tam sme ešte skúšali rôzne kombinácie oblečenia. Nakoniec som sa odlíčila, prezliekla a odprevadil som ju domov, sám so došiel domov o pol dvanástej. Moja odvaha je v prdeli.

63. vychádzka en-femme

piatok, 31.10.2008

Manželka sa aj s dcérou vybrali na štvordňovú dámsku jazdu aj spolu so švagrinou, išli na hroby a po návštevách. Z roboty som odišiel o 15:00, cestou som zavolal kámoške Eve, ktorá bola u Lidky, ale už sa chystala do roboty, mala zákazníčku a kámoške Janke, ale tá mi hneď zložila. Asi som nevolal vhodne, manžel J. Pôvodne som mal plán ísť priamo do dielne, ale mal som takú hnačku, že som bol rád, že o 15:45 som vôbec došiel domov. Syn bol doma, ale už sa chystal niekam preč. Pôvodne som to chcel vzdať, ale nakoniec ma niečo vyhnalo. O 16:00 som sa doma okúpal a dokonale oholil. Do dielne som došiel o 16:30 a bol som prekvapený, ako ju sused krásne poupratoval a vyčistil. Prezliekol som sa, na seba to, čo minule, naviac manželkin sivý plášť. Nalíčila som sa, vyšlo to veľmi dobre, až výborne. Zmenila som si parochňu, zobrala som si tmavohnedú. Najprv som si zobrala čierne lodičky na 9 cm podpätku a okolo 19:00 som vyšla von. Pred obchodom pri vchode postávala taká stará predavačka, tak som sa ju snažila obísť, aby ma ani náhodou nespoznala. Nakoniec som si zvolila návrat do dielne pre iné lodičky, špicaté na 8 a pol cm podpätku. Kvôli tej predavačke som išla okolo predajne Albert, tam cez cestu a priamo okolo TPD do butiku kámošky Lidky. Tam som prišla presne o 18:00, pred záverečnou. Najprv ma nespoznala a pozdravila ako zákazníčku, až keď som podišla bližšie, hneď mi povedala, že aká elegantná dáma. Trošku sme spolu pokecali, vyskúšala som si dvoje lodičky, skrátka bola som na nákupe, aj keď som si nič nekúpila. Vybrala som sa domov okolo Evinej kozmetiky, mala zákazníčku a pred vchodom čakal zákazník, tak som išla smerom do dielne, okolo 18:40 som vošla dnu. Ešte sa mi nechcelo končiť, tak som sa prezliekla do čiernej dlhej sukne, zeleného roláka a čiernej vesty a obula lodičky s 9 cm podpätkom a 1 cm briketom. Urobila som okruh okolo bloku domov (tam po Liedl a späť okolo Alberta). Zase som sa vrátila a prezliekla do svetlých úpletových šiat, použitých ako rolák, čierna sukňa zostala, obula som si čierne semišové lodičky na 8 a pol cm tenkom podpätku. Parochňu som si vzadu zaviazala mašličkou, vyzeralo to zpredu omnoho lepšie, asi mi lepšie sadnú kratšie vlasy. Najprv, že pôjdem zase iba malý okruh, ale nakoniec som spravila veľký okruh okolo Liedla, cez Ovsište, tenisové kurty do dielne o 19:45. Tam som sa iba odlíčila, prezliekla a o 20:15 som bol doma. Syn ešte doma nebol, nemusel som si vymýšľať, že kde som bol? Chôdza bola v ten deň super, ale všetky lodičky sú mi akési úzke vpredu, mal by som takých 7 kg schudnúť.